GORBAČOV PÍŠE ASTRID LINDGRENOVEJ
„Myslieť na mier je myslieť na deti.
Nikto nemá právo postupovať na medzinárodnej scéne tak,
aby deti, nech už žijú kdekoľvek,
boli pripravené o budúcnosť
a stali sa obeťami bezohľadnej politiky dospelých.“
*
A ako čítam to, čo píše,
tak ho vidím,
je to veľký chlapec,
usporadúvajúci čarovné dobrodružstvo
pre milióny maličkých,
postavil sa na ich čelo ako starší brat
a zvolal:
„Deti, teraz sa vydáme na veľký pochod
k zátarasom dospelých!
Oni majú najstrašnejšie zbrane,
ale ja mám vás
a vy máte mňa,
a to by malo stačiť,
aj keď neviem celkom presne, čo sa stane,
keď sa s nimi zoči-voči stretneme.“
*
A už idú,
blížia sa k zátarasom dospelých,
ktorí sa na svojich miestach zakopali
ako naveky,
niektorí ešte mladí telesne,
no v dušiach starci,
studení starci,
čo zjedli chlieb svojich detí,
vypili vodu svojich detí,
spálili uhlie svojich detí,
vydýchali vzduch svojich detí,
vyrúbali lesy svojich detí,
zamorili pôdu svojich detí,
naliali otrávené mlieko
do hrnčekov svojich detí
a pokúsili sa vyoperovať
z hláv svojich detí
ich detské myšlienky,
ešte skôr ako vznikli,
a nahradiť ich
svojimi stareckými lžami,
a teraz už len čakajú
a vidia, že sa zástup detí blíži,
a myslia si –
veď nech len prídu na dosah
tie naše deti,
čo už s nimi,
s takými deťmi
bez vzduchu, bez vody a bez myšlienok,
aj tak by dlho nevyžili,
ale my,
keď ich teraz zjeme,
prežijeme aspoň o nejakú chvíľu
svoju vlastnú smrť…
A deti nevedia nič o úmysloch
dospelých požieračov detí,
idú
a blížia sa k ich zátarasom
a na ich čele kráča Gorbačov
a trochu sa chveje
a vedľa neho kráča Pipi Dlhá Pančucha,
ktorá sa smeje:
„Skôr ako sa s nimi stretneme,
prezradím vám tajomstvo!
Nevyšlo im to celkom s tými
vyoperovanými myšlienkami!
Máme ich ešte dosť!
Nebojte sa, pane,
nie ste v tom sám,
aj my už čosi vymyslíme…“
*
A teraz sa prenesiem do 30. augusta 2022, do dňa, keď som práve dokončil novú zbierku básní Leť, vietor, na Ukrajinu! A možno práve v tej istej chvíli, keď som dával bodku za posledným veršom, zomrel v Moskve Michail Gorbačov – a jeho duša, kým odletela k Bohu, preletela ešte okolo mňa, aby mi vnukla ešte jednu myšlienku.
Aj Michail Gorbačov vládol kedysi v Kremli, aj on sa usiloval o to, aby Kremeľ nestratil svoju pozíciu na svetovej politickej scéne – a predsa! Akým zásadným spôsobom sa líšil od tých, ktorí tam vládnu dnes!
Bol to syn ukrajinskej matky a líšil sa od nich nielen tým, ako premýšľal, ale aj tým, ako konal. Nad každým jeho činom bdela vždy nielen všeobecná obava o celé ľudstvo, ale aj úcta ku každému jednotlivému ľudskému životu.
Politik – a dožičil si takúto apolitickú zásadu!
Riadil sa ňou aj v novembri 1989, keď vydal ruským vojakom na našom území príkaz neopúšťať kasárne. Aj on sa takto podpísal pod prívlastok „nežná“, ktorý dostalo vtedy slovo revolúcia.
Aké jednoduché! Aké ľudské! Aké krásne!
Vďaka mu za to!
