Všetci sa vás pýtajú na Afriku, keďže vaše texty boli doposiaľ zasadené zväčša do tohto prostredia. Prečo sa vám práve táto kultúra dostala pod kožu?
Neviem. Veľakrát som odpovedal na otázky, čím ma africká kultúra očarila, ale všetky moje odpovede boli len náhodné útržky, ktoré mi práve v danej chvíli napadli. Afrika je veľká a rôznorodá, poznám z nej len malú časť, doma sa cítim len na západe Kamerunu. Bude to zmes ľudských vlastností, spôsobu rozprávania a uvažovania, vôní a farieb, tradícií, ktoré prežili z dávnych dôb…
Ako vás domáci prijali, keď ste k nim prvýkrát zavítali?
Kamerun má okolo tristo národov, ktoré sa líšia svojou kultúrou, zvykmi i povahou. Niekde som bol iba raz, niekde sa opakovane vraciam kvôli tradíciám alebo priateľstvám, ale nikdy som s domácimi obyvateľmi nemal žiaden problém. Ak ich beriete ako seberovných, prijmú vás medzi seba veľmi srdečne.
Foto: KK Bagala
Neoddeliteľnou súčasťou vašich príbehov sú aj magické obrady, na ktorých ste sa v Kamerune osobne zúčastnili. Môžete opísať najpodivnejší zážitok?
Na svojich cestách som hľadal staré tradície, liečiteľov, magické rituály. Zažil som ich nespočetné množstvo a nedokážem povedať, ktorý bol najpodivnejší. Najviac ma zasiahol ten prvý, s ľuďmi ibogy vyvolávajúcimi duchov predkov a tancujúcich v tranze. Magický rituál nie je ako predstavenie v cirkuse, kde obdivujete kúzelnícke triky, liečiteľ pracuje so psychológiou, s bylinami, je to intímna duchovná udalosť vyžadujúca sústredenie.
Mohli by ste povedať, že vďaka spomínaným obradom sa človek dokáže lepšie prepojiť so svojou vnútornou podstatou?
Neviem, nikdy som o tom neuvažoval v týchto intenciách. Obradov je nepreberné množstvo a slúžia na najrôznejšie účely: na liečbu fyzických i duševných problémov, predpovedanie budúcnosti, kontakt s predkami, sceľovanie komunity…
Predstavuje pre vás vytváranie vlastných mikrosvetov akýsi únikový priestor pred každodennou realitou?
Písanie je pre mňa uvažovaním o svete. Nie je únikom – veď nakoniec viacero textov je takisto pochmúrnych – skôr zúfalým pokusom o pochopenie toho, kde sa nachádzam. Nejde mi to, no nezostáva mi nič iné, len sa o to pokúšať znova.
Čítajte viac Poznáte päť najlepších slovenských kníh roka? My áno!
Sú pre vás sny rovnako dôležitou súčasťou života ako pre postavy z vašich kníh?
Sny sú iracionálna línia. Keď som svoje príbehy umiestnil do africkej kulisy, akosi prirodzenejšie sa miešali s realitou. Moje knihy nie sú o Afrike, to len postavy sa na banálne alebo pre nás jednoduché problémy a otázky pozerajú z iného uhla pohľadu. Sny sú výkriky z iného sveta.
V knihe Šesť cudzincov píšete: "…kto mlčí, prejavuje svoju múdrosť…” Uberá podľa vás vyslovené slovo silu pôvodnej myšlienke?
To je citát jednej z postáv, ktorá hovorí o tom, ako svoje viny prechádzame mlčaním, akoby sme sa ich takýmto spôsobom mohli zbaviť. Máme za sebou množstvo tragédií, o ktorých nehovoríme, a myslíme si, že sa na ne zabudne a zostaneme čistí ako ticho. So svojimi dejinami sme sa nedokázali vysporiadať.
Myslíte si, že by sme sa mali, minimálne v otvorenosti myslenia, ešte čo učiť práve od afrických spoločenstiev?
Obávam sa, že sa od afrických národov nič nenaučíme. Respektíve aj na našom území sa kedysi dávno rozmýšľalo podobne, aj u nás pôsobili liečitelia a používali podobné spôsoby a symboly ako dnes v Afrike. Všetko to zmizlo a vytráca sa to aj tam. Možno to bude preč skôr, ako to stihneme spoznať a pochopiť.
Foto: Daniela Olejníková
Prečo sa väčšina ľudí (najmä v európskej kultúre) ešte stále dištancuje od tisícročných tradícií a vedomostí starodávnych civilizácií a odsudzuje učenie svojich predkov?
To je zložitý problém súvisiaci s rozširovaním veľkých náboženstiev a ničením kultúry podmanených národov v nespočetných konfliktoch.
V poslednej knihe Šesť cudzincov ste zamenili africké kulisy za domáce prostredie. Vyhovuje vám slovenský priestor? Necítite akúsi ťažobu, súvisiacu s ohraničenosťou tunajšej mentality, ktorá narúša prirodzenú povahu vášho textu?
Posledná kniha sa mi písala veľmi dobre a ťažobu som necítil. Šlo o to zanechať isté postupy, ktoré v našom prostredí nefungujú. Naivita postavy sa dá nahradiť detským hlasom, no celkovo musí byť príbeh uchopený inak. Ak má človek šťastie na tému a nájde si spôsob, ako o nej hovoriť, môže sa pohybovať v akýchkoľvek kulisách.
Čítajte viac V novej detskej knihe Mareka Vadasa Útek sa môže nájsť každý
Prečo podľa vás veľa ľudí zaujíma v súvislosti so súčasnou situáciou vo svete rovnaký postoj ako postavy vo vašej poslednej knihe Šesť cudzincov – postoj tzv. mŕtveho chrobáka?
Nerozumieme svetu, ktorý je nejako zle poskladaný a príliš komplikovaný.
Ak by sa vám dnes podarilo zastaviť čas tak ako hrdinom z poviedky Kráľ čaká z knihy Liečiteľ, na čo by ste toto privilégium využili?
Šiel by som do Kamerunu napiť sa palmového vína. Ináč by som sa tam nedostal, keďže v anglofónnej časti je od roku 2017 vojna.
…
