Foto: Inaque
Moderná doba
Dnešná moderná doba so všetkými výdobytkami techniky nám dáva pocit nedotknuteľnosti – vďaka obyčajnému mobilnému telefónu vieme zistiť, kde sme, kadiaľ máme ísť, môžeme sa spojiť so svojimi blízkymi a v núdzi si dokonca môžeme privolať pomoc. Paradoxne priveľa ľudí túži od modernej civilizácie ujsť bližšie k prírode a čerpať energiu nie z elektrickej zásuvky, ale zo zeme, stromov, zvierat, z rastlín, chcú sa kúpať v hlbokej oblohe a sušiť sa nahí lúčmi slnka… Človek je už taký – túži po tom, čoho sa mu nedostáva. A v dobe, ktorá na nás tlačí, si niekto potrebuje svoj skutočný život niečím kompenzovať.
Príbeh s ekologickým posolstvom je tiež sondou do najhlbších hlbín ľudskej duše, ktorá sa v boji o prežitie celkom obnaží
Louise a Ludovic sú dvaja mladí Parížania, ktorí si naplánovali spoločnú cestu svetom na mori. Ona je právnička na daňovom úrade, on pracuje ako PR manažér – a spoločne chcú aspoň na chvíľu uniknúť zo sveta plného stresu a neustáleho tlaku na výkon. Nie sú to pritom žiadni nerozvážni hazardéri, Louise je skúsená horolezkyňa a Ludovic skúsený jachtár. Napriek tomu narazia na veľký problém: v okamihu musia čeliť následkom jediného zlého rozhodnutia.
Čítajte aj Kniha týždňa: Čo s človekom spraví Dieťa
Stratené životy a hory odpadu
Keby ste sa mali sami uživiť vo voľnej prírode, asi by ste s trpkou iróniou spomínali na všetky donášky jedla, ktoré ste si kedy objednali s nohami vyloženými v kresle vo svojej obývačke. Louise a Ludovic sú zrazu vystavení tvrdej realite: čo si sami neulovia, to nezjedia. Dokážu však ochranári so zmyslom pre ekologickú zodpovednosť loviť chránené zvieratá len preto, aby si zaplnili vlastné bruchá? Porovnávajú vôbec hodnotu života človeka a tuleňa či tučniaka? A vedia si mestskí ľudia poradiť s nástrahami prírody? Dokážu prežiť? A čo na tom neznámom ostrove v chránenej oblasti, ktorý bol kedysi základňou pre lov a spracovanie tučniakov a veľrýb, vlastne našli?
„Zásoby nazhromaždeného materiálu boli ohromujúce: tisíce ton dreva, železný tovar, stroje, rôzne súčiastky, to všetko prichádzalo plne naloženými loďami priamo do centra tohto divokého ostrova… Na túto dobre premyslenú továreň na zabíjanie morských cicavcov nadväzovali iné továrne v zámorí, od týchto strojov záviseli iné stroje, fungovali ako perpetuum mobile. Uškatce, tulene a veľryby hynuli po státisícoch. Raj živočíchov sa zmenil na jatky. Smrtonosné dielo prinášalo výsledky, kým bolo z čoho čerpať. Zvieratá mizli, lov upadal a zároveň rozvoj naftového priemyslu poslal lov veľrýb do múzea spolu s veľrybími kosticami do korzetov, ktoré už ženy nenosili… Toľko biednych životov a hory odpadu len preto, aby bolo čím mazať iné stroje…“
Čia je to vina, že vôľa žiť je u každého iná?
Kto prežije a za akú cenu?
Kniha Náhle, sami, je príbehom nielen s ekologickým posolstvom. Je tiež sondou do najhlbších hlbín ľudskej duše, ktorá sa v boji o prežitie celkom obnaží. V drsných podmienkach, kde sa hrá o život, idú falošné city bokom. No môžu sa z ľudí stať znova zvieratá? Ako môže človek zradiť svoju lásku, svoje detské sny a stratiť svoju ľudskosť? Jeden z páru prežije, druhý nie. Čia je to vina, že vôľa žiť je u každého iná?
Čítajte aj Poznáte päť najlepších slovenských kníh roka? My áno!
Isabelle Autissier vie, o čom píše. Je to prvá žena, ktorá sama oboplávala svet na plachetnici. Jej román Náhle, sami, bol nominovaný na francúzsku literárnu cenu, v slovenčine vyšiel v preklade Márie Michalkovej vo vydavateľstve Inaque.
