Zomrel spisovateľ Gore Vidal, kritik amerických pomerov

, 01.08.2012 13:59
Gore Vidal
Gore Vidal Autor: , ,

Máloktorý spisovateľ od čias Benjamina Franklina sa Amerike vysmieval tak obratne a tak často ako Gore Vidal. Tento enfant terrible americkej literatúry, ktorý v utorok vo veku 86 rokov zomrel, vo svojom diele provokoval homosexuálnou tematikou a parafrázoval historické udalosti či životy významných osôb. Napísal vyše dvadsať románov a dve desiatky divadelných hier a scenárov.

„Moja zvyčajná odpoveď na otázku ,Na čo ste najviac pyšný?' znie, že nie na moje romány, ale v skutočnosti som najpyšnejší na to, že navzdory enormnému pokušeniu som nikoho nezabil – a nemôžete pochopiť, aké veľké pokušenie to bolo,“ povedal Vidal v rozhovore na stránkach českého denníka Britské listy pred tromi rokmi.

Vidal vzbudzoval pozornosť svojím bujarým súkromným životom a vyhranenými politickými postojmi. „Obama verí, že Republikánska strana je stranou, zatiaľ čo v skutočnosti ide o mentalitu, niečo ako Hitlerjugend, založenú na nenávisti – náboženskej a rasovej. Keď vy cudzinci počujete slovo ,konzervatívec', myslíte na láskavých starých pánov baviacich sa honom na líšku. Ale oni takí nie sú, sú to fašisti,“ citovali ho Britské listy. O vojne proti terorizmu Vidal tvrdil, že bola vyfabrikovaná. A o Amerike, že jej chýba intelektuálna trieda a čoskoro tam bude vojenská diktatúra.

Spisovateľ miloval ostré televízne diskusie. Podľa rodinnej tradície (jeho starý otec bol senátor) sa Vidal tiež dvakrát neúspešne pokúsil kandidovať do Senátu. Predvolebnú frašku zachytil v hre The Best Man (1960) z ktorej vznikla aj filmová verzia s Henrym Fondom v hlavnej úlohe.

Vidal , ktorý patril k popredným kritikom americkej zahraničnej politiky, sa pre svoju sexuálnu orientáciu cítil v USA nepohodlne a veľkú časť 60. a 70. rokov strávil v Taliansku so svojím priateľom Howardom Austenom. Pár tvorili 53 rokov, až do Austenovej smrti. Nálepku homosexuálneho spisovateľa však nikdy neprijal. V eseji Ružový trojuholník a žltá hviezda (1981) napísal: „Americkej vášni pre kategorizácie sa teraz podarilo vytvoriť neexistujúce kategórie – gay a heterosexuál. Buď ste jedno, alebo druhé. Ale pretože každý je zmesou rôznych sklonov, kategórie sa rúcajú.“

Priateľ Johna Fitzgeralda Kennedyho a syn leteckého priekopníka a spoluzakladateľa viacerých leteckých spoločností sa narodil 30. septembra 1925 a vyrastal v priestoroch vojenskej akadémie West Point. Jeho „mariňácke“ zážitky sa odrazili v prvotine Williwaw (1946), ktorá sa zviezla na prvej vlne nadšených románových epopejí o „veľkej vojne“. Strohý a vydarený opis boja mužov so živlami napísal ako 19-ročný.

Ostrohy nonkonformného literáta si vyslúžil už ďalším románom Mesto a stĺp z roku 1948. Jeho protagonistom bol homosexuál, čo vtedy prudérnu Ameriku značne rozčúlilo. Priamosť, s ktorou Vidal pristupoval k tejto tabuizovanej téme aj v ďalších prácach, znamenala revolúciu v americkej próze o gayoch.

Jeho radikálne názory sa prejavili najmä vo sviežich pohľadoch na motivácie jedinca v dejinách, ktorými sa prvýkrát zaskvel v portréte odpadlíckeho cisára Juliána (1964, po česky Julianus, 1992), a potom v cykle prechádzajúcim mladučkou mytológiou USA. Iný pohľad na národných velikánov ponúkol napríklad v pentalógii Washington DC (Hlavné mesto Washington, 1967), Burr (1973, po slovensky Mohol som byť prezidentom, 1985), 1876 (1976), Lincoln (1984) a Empire (Impérium, 1987).

V satire na výdobytky sociálnej revolúcie Myra Breckenridgeová (1968) vykreslil humornú karikatúru siláckych pornografií literárnych konkurentov. Vo fraške Duluth (1983, po česky 1993 pod názvom Amerika) sa vysmial nekonečným televíznym seriálom o texaských naftároch a ďalšej „zbohatlíckej hávedi“.

Vidal, ktorý bol považovaný aj za jedného z najväčších amerických esejistov, začal v 50. rokoch pôsobiť aj ako scenárista, keď podpísal zmluvu so štúdiom MGM. Podieľal sa napríklad na Caligulovi, adaptácii hry Tennesseeho Williamsa Suddenly, Last Summer, v ktorej si zahrali Elizabeth Taylor, Katharine Hepburn a Montgomery Clift, či na megaúspešnom Benovi Hurovi (získal 11 Oscarov). Seba samého si Vidal zahral v malej úlohe vo Felliniho filme Rím (1972) a účinkoval aj v ďalších filmoch. Objavil sa aj v animovaných seriáloch Simpsonovci a Griffinovci, v ktorých prepožičal hlas svojej kreslenej verzii.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk