Foto: Tatran
Keď sa začítate do poviedok maďarského spisovateľa Gábora T. Szántóa 1945 a iné príbehy, dostanú vás svojou priamosťou, s akou ukazuje vnútorný svet svojich „malých“ hrdinov na pozadí veľkých dejín. Vďaka rozprávačskému talentu a dobrej znalosti histórie aj ľudskej povahy nás autor prevedie príbehmi o vine a treste, ale aj o strastiach dospievania, o materinskej láske, ktorá trvá až za hrob, o inakosti a o tom, že ani sami nevieme, ako nás zväzuje pôvod, prostredie, rodina a sama história.
Kľúčom k týmto príbehom je túžba – naplnená či nenaplnená, spaľujúca aj zoceľujúca
Čo chcú dvaja Židia v dedine, kde nezostal z ich ľudí nik? Ako si poradí slobodná matka s mentálne chorým synom? Dokáže sa syn vzoprieť otcovi a začať vlastný život? Ako vôbec dokážu žiť ďalej tí, čo prežili neľudské zaobchádzanie? Ako dospievajúci chlapec prežíva prvú a najväčšiu vášeň svojho života? Môže sa zlúčiť náboženská viera s poznaním, že Boh mi dal iné telo, než cítim? Aj o tom sú príbehy po roku 45 – a trvajú dodnes.
Čítajte aj Kniha týždňa: Krídla z papiera
Túžba
Silné príbehy bežných ľudí sa otlačia do ľudských génov a poznačia celé ďalšie generácie. Každá z poviedok sa odohráva "už po tom“, keď si Európa po vojnových útrapách konečne vydýchne. Rok 1945, vojna a holokaust však prerastá do ďalších, podobne krutých udalostí, akými boli nútené odsuny Nemcov a Maďarov, ktorí sa previnili len svojím pôvodom. Kus spoločnej histórie, na ktorý by sme najradšej zabudli, sa nám vynára pred očami silou všetkých tichých trpiacich vo vojne aj po nej. No najdôležitejším kľúčom k týmto príbehom je túžba – naplnená či nenaplnená, spaľujúca aj zoceľujúca.
Čo chcú dvaja Židia v dedine, po tom, čo sa im stalo? Ich cestu zo stanice sledujú desiatky očí spoza záclon, aj hostia v krčme, napätie rastie s každým krokom. Kam smerujú a čo budú žiadať? "Väčšina prítomných mlčí. Nie je to také jednoduché, domnievajú sa a s nepríjemnou úzkosťou myslia na nábytok, koberce, posteľnú bielizeň a šaty, ktoré si ešte minulé leto veľmi výhodne kúpili na tržnom námestí na aukcii. Mysľou im prebehne, čo by asi pocítili bývalí majitelia, keby sa po návrate do dediny stretli zoči-voči so svojimi obľúbenými predmetmi. Hanbia sa, ale ten pocit ich zároveň hnevá, preto sa mu urputne bránia. Veď prečo by sa mali hanbiť?…“ Z pôvodne súkromnej cesty sa tak stane vec verejná – a končí sa prekvapivo celkom inak, než by ste čakali.
Čítajte aj Kniha týždňa: Šesť cudzincov
Cudzincom vo vlastnom živote
Cudzinkou vo vlastnej dedine je však aj dievča, ktoré zaslobodna otehotnie a ešte k tomu s cudzincom. Čo na tom, že muža poznala len raz – a už ho nebolo. Narodí sa chlapec, zdravý, no trocha pomalší. "I keď dieťa stále nehovorilo, nepočulo a ani jeho rozum sa nevyvíjal tak ako u ostatných, v rámci obmedzení sa zdalo byť učenlivé. Jeho telo sa vyvíjalo tak ako u iných detí.“ Lenže práve v tom môže byť problém. A materinská láska a obetavosť nepozná hranice. Kto ju pochopí?
V ďalšej poviedke dvaja preživší v Berlíne skúšajú, ako znova začať žiť. Každý po svojom – a predsa sa z nich stanú nerozluční priatelia. Kým jeden z nich svojimi postojmi nepredbehne dobu: "Ak sa už nedá docieliť, aby ich dali do väzenia, nech aspoň zaplatia za všetko, čo postvárali. Za mŕtvych, za zmarené životy, za deti, za naše rodiny, za to, že nie si schopný odsťahovať sa do svojej dediny…“
Ďalší napínavý príbeh o tom, ako sa túžbe po spravodlivom živote postaví do cesty irónia osudu. Cudzincom vo vlastnom živote je aj mladý študent, ktorý sa chce stať rabínom. Jeho tajným hobby je totiž móda – a špeciálne ženské šaty. Dá sa zlúčiť náboženská viera s poznaním, že Boh mi dal iné telo, než cítim? Staré dogmy narážajú na skutočný svet, úcta k tradícii zvádza sebazničujúci súboj s túžbami a nádej môže prísť z celkom inej strany, než by sme čakali.
Poviedky Gábora T. Szántóa sú hlboké aj napínavé, aj keď ide vždy o vážne veci, človek sa občas neubráni úsmevu. Pretože taký je život, vtedy, dnes aj zajtra.
