Stojí Sultán na východe
na palube svojej lode,
pozoruje ďalekohľadom
Západ svojím bystrým pohľadom.
A čo vidí?
Z temnoty a vĺn
vynára sa
podozrivý čln.
Z toho člna vytŕča šesť diel –
tri sú vpravo,
tri sú vľavo.
Vari si to takto hravo
Amerika vyberá svoj cieľ?
Zvolá Sultán pohotový:
„Hrozí úder atómový!
Odvráťme tú pohromu!
Nepriateľ nás nerozdrví,
keď udrieme ako prví.
To je zákon atómu!
Nielen ten čln, nielen jeho náklad,
nielen tých šesť diel, čo mieri na nás!
Rozboríme sveta celý základ!
Podaj, Váňa, kufrík! Bije dvanásť!“
Už je pri ňom šuhaj Váňa
s atómovým kufríkom,
už Sultánov prst sa skláňa
nad červeným gombíkom.
No Váňa „nie!“ zrazu skríkne
a kufríkom nazad mykne
ešte pred tým výkrikom.
Sultán naňho vrhne prísny pohľad:
„Nebúr sa ty, Váňa! Daj to sem!“
„Nie, môj milý pane! Berte ohľad!
Veď idete zničiť matku Zem!
A prečo? Veď nikde hrozba americká.
To vám z gatí len šesťnohá filcka
na ten ďalekohľad vyliezla.
Uverte mi, pane, aspoň trošku!
Snimite z binokľa mandavošku!
Prekonajte láskou hrozbu zla!“
Pozrie Sultán, filcku vidí,
sám sebe ju zazávidí,
hrozbu láskou prekoná.
No predsa sa začuduje:
„Ako to, že filcka tu je?
V akom zmysle zákona?
Milovať som dávno prestal,
dávno mi už ani nestál.
Kde sa táto filcka vzala tu?“
Vraví Váňa: „Pane, veď vy máte
iba jedny širokánske gate –
a tie majú pamäť bohatú.
Spomeňte si, ako bola v mladosti
aj špionáž jednou z vašich radostí!
Keď v bordeloch pátrali ste,
v jednom filcku chytili ste,
európska filcka malá
v gatiach vašich potom spala
a dnes, keď ju prebudila
vaša špeciálna sila,
z čírej lásky, a nie z vôle zla,
na ďalekohľad vám vyliezla.“
„Ach, teda tak!“ rozcítil sa Sultán.
„Mladosť – radosť.
Svieži vietor dul tam.
Moja láska – stredná Európa.
Gymnastiek aj v Amerike kopa.
Nedráždi ma kufríkom
a červeným gombíkom!
Rozkaz na zničenie sveta odvolávam –
nech z mladosti zvýši aspoň závan!
Aspoň filcka –
aj keď mladosti už niet…“
Tak zachránil šuhaj Váňa svet.
(Opili sa potom od radosti,
aj si zaspievali o mladosti,
aj sa zatackali, ba aj spadli,
aj si na červený gombík nechtiac sadli,
aj „chuj s Novoj Zelandijej!“ zvolali.
Ale čo už… Nehas, čo ťa nepáli.)
