Vybrať tú najlepšiu z piatich kvalitných prozaických diel bola neľahká úloha. Odborná porota sa zhodla že venu Anasoft litera 2022 napokon získal Stanislav Rakús za knihu Ľútostivosť.
„Ocenená kniha Ľútostivosť obsahuje okrem titulnej poviedky ďalšie štyri prózy s príznačnými názvami Dom na Agátovej ulici, Cintorínska štvrť, Ohrozenie, Olivovozelené sako – ich spoločným menovateľom je prívetivá ľudskosť. Rakús zobrazuje postavy z rozličných pomerov v bežných i vysoko problémových životných situáciách spôsobom, ktorý akoby v sebe syntetizoval baladicko-tragickú tonalitu jeho prvých próz, tu prítomnú v častých motívoch smrti, a humorno-groteskné ladenie jeho neskorších textov, často prinášajúcich oslobodzujúci smiech,“ približuje svoje rozhodnutie odborná porota a ďalej dodáva. „To všetko sa deje s typicky rakúsovskou štylistickou vynaliezavosťou, vďaka ktorej sa čítanie jeho textov stáva výnimočným zážitkom. Cenné u Stanislava Rakúsa je aj to, že v zrelom prozaickom veku sa oproti predošlým textom dokázal vo svojej poetike posunúť na novú úroveň.“
Čítajte viac Ľútostivosť dokáže aj rozveseliť
Úryvok z knihy Stanoislava Rakúsa Ľútostivosť si môžete vypočuť z archívu Rádia Devín tu
Čítajte viac Stanislav Rakús píše o cestách, hoci nerád cestuje. Keď pil, bol priateľskejší ako zatriezva
Stanislav Rakús pôsobí v súčasnosti ako emeritný profesor na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Debutoval novelou Žobráci (1976). Neskôr mu vyšla zbierka poviedok Pieseň o studničnej vode (1979), novela Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), román Excentrická univerzita (2008), kniha poviedok Telegram (2009), za ktorú získal cenu Anasoft litera v roku 2010 a poviedkový súbor Fáza uvoľnenia (2013). Ocenená kniha Ľútostivosť vyšla v roku 2021. Stanislav Rakús napísal aj knihu humorne ladených rozprávok pre deti Mačacia krajina (1986). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Mnohé z jeho kníh boli preložené. Je aj autorom niekoľkých literárno-vedných publikácií.
„Som prekvapený, pretože viem, že doteraz dva razy získal toto ocenenie len Pavel Vilikovský,“ reagoval v telefonickom rozhovore s organizátorkami literárnej ceny Stanislav Rakús a ďalej dodal: „Svojím spôsobom ma to aj teší, pretože človek nepíše prózu pre seba, ale pre iných. Ja pokladám čitateľa za rovnocenného partnera autorovi. Autor a čitateľ sú z hľadiska prijímania sveta a jeho interpretácie približne na rovnakej úrovni, ktorú ja zvyčajne nazývam múzickosťou. To znamená, že autor je ten, ktorý vytvára, ale čitateľ je ten, ktorý dotvára. Hovorievam, uvažujúc o literatúre v prehnanom zmysle, samozrejme, v hyperbolickom, že do polovice napíše dielo autor a z druhej polovice ho dopisuje múzický typ čitateľa.“
O lauretáovi konsenzuálne rozhodla odborná porota, ktorú tento rok tvorili: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková, poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík.
Laureát ceny Anasoft litera 2022, Stanislav Rakús, získal cenu honorovanú sumou 10 000 eur a zároveň hmotnú cenu od dizajnéra Šimona Galanského, ktorá je v podobe typického formátu prozaickej knihy “130 × 205” mm. V strede objektu je kruhový otvor. Ten predstavuje okno do minulosti, ale aj pohľad do budúcnosti. Ako prezradil samotný dizajnér: „Ocenenie je bod v čase, ktoré zhmotňuje dosiahnuté úsilie a snahy autora. Je to zároveň míľnik alebo bodka na konci vety."
Čítajte viac Poznáte päť najlepších slovenských kníh roka? My áno!
Cena čitateľov
Okrem hlavného ocenenia bola opäť udelená aj Cena čitateľov a čitateliek, ktorú tento rok získal Lukáš Onderčanin a jeho dokumentárny román Utópia v Leninovej záhrade z vydavateľstva Absynt. Podľa slov porotkyne Weroniky Gogola: „Je to kniha, ktorá síce vychádza z ‚non-fiction‘, ale zároveň je vyrozprávaná ako dobrodružný román na veľmi vysokej literárnej úrovni.“ Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe ponúka príbeh družstva Interhelpo, ktoré vzniklo v ďalekom Kirgizsku, aby pomohlo pri budovaní Sovietskeho zväzu. Z čriepkov mnohých ľudských osudov skladá pútavú mozaiku celej existencie československej komúny pod štítmi Ťanšanu, ktorá si medzi rokmi 1925 a 1945 zažila ťažké chvíle neľahkých začiatkov, obdobie rozkvetu, malé i väčšie vzbury ako aj definitívny rozklad. Je to kniha nielen o sile agitácie, ale aj o skutočnej moci nezničiteľných snov.
Foto: Juraj Starovecký
„Dnes si vieme zistiť, čo sa dialo v Kirgizsku alebo ako vyzerá hocijaká destinácia, kam ideme na dovolenku alebo na cestu. Ale títo ľudia neboli ani vo väčšom meste, ani v hlavnom meste a vybrali sa mesiac vlakom do úplne iného sveta,“ prezradil autor v rozhovore, ktorý pre cenu Anasoft litera natočila režisérka Hana Hančinová.
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich diela alebo preklady ich diel do slovenského jazyka sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. V prípade, že v ostatnom ročníku literárnej ceny nebola niektorá próza v zozname hodnotených kníh, je automaticky zaradená do zoznamu nasledovného roka.
