Osemnásť tanierov
Skúsený reportér Witold Szabłowski vski zaujal už svojou predchádzajúcou knihou Ako nakŕmiť diktátora (2019), kvôli ktorej precestoval Irak Saddáma Husajna, Kubu Fidela Castra, Albánsko Envera Hodžu, Ugandu Idiho Amina či Pol Potovu Kambodžu, aby navštívil tých, ktorí plnili žalúdky svojich vodcov. Vo voľnom pokračovaní Čo sa varí v Kremli si zvolil rovnaký princíp, zrodilo sa z osobných rozhovorov s kuchármi, ktorí plnili žalúdky tentoraz ruských pohlavárov – od cára Mikuláša až po Putina. Príbeh o cárskej rodine, s ktorou popravili aj jej kuchára, je rovnako zaujímavý ako rozprávanie kuchárky, ktorá varila pre civilistov umiestnených v továrni Azovstaľ počas aktuálnej agresie Ruska proti Ukrajine.
Autor predkladá čitateľom až 18 tanierov, každý z inej doby a inej chuti, a predsa majú veľa spoločného: všetky sa „varili“ v Kremli. Cez kuchyňu sa dozvedáme o tom, čo sa dialo v krajine za posledných sto rokov. Nie je to žiadna ľahká strava.
Historka o kuchárskych schopnostiach Nadeždy Krupskej hovorí, že poznala len tri recepty: praženicu z jedného, dvoch a z troch vajec
Čitateľa zaujmú aj maličkosti, ako prestretý cársky stôl, ktorý históriu nijako neovplyvnil, no, naopak, história ovplyvnila stravovanie cárskej rodiny. A keď sa pár ľudí zo služobníctva rozhodlo, že cára neopustia ani v boľševickej internácii, napokon ich zastrelili spolu s ním.
O niečo veselšia historka panuje o kuchárskych schopnostiach Nadeždy Krupskej, ktorá priznávala, že pozná len tri recepty: praženicu z jedného, dvoch a z troch vajec. Nečudo, že po čase museli Leninovi najať kuchárku, pracovala však v najvyššom stupni utajenia. Veď ako by to vyzeralo, keby vyšlo najavo, že vodca revolúcie má služobníctvo!
Čítajte viac Kniha týždňa: Šialená jazda po Lincolnovej diaľniciStalin vyhladoval vyše šesť miliónov Ukrajincov. Každých sedem minút na Ukrajine niekto umieral od hladu
Keď je na tanieri hlad
Pre silnejšie žalúdky sú príbehy dvoch 95-ročných žien, ktoré prežili hladomor, ktorým chcel Stalin vytrestať Ukrajinu na prelome rokov 1932/1933. „A potom sme začali puchnúť. Tenučké nôžky, tenučké rúčky a k tomu veľké bruchá. Všetci sme tak vyzerali. Podchvíľou niektoré z detí zmizlo. Neprišlo už do škôlky. Nikto sa nepýtal, čo sa stalo. Bolo to jasné,“ spomína Hanna Basaraba, ktorá ako šesťročná prežila hladomor. Stalin vtedy vyhladoval vyše šesť miliónov Ukrajincov. Každých sedem minút na Ukrajine niekto umieral od hladu. „A potom sa začali diať strašné veci,“ dodáva pani Hanna. Jedna žena od hladu zošalela a zjedla vlastné deti. Sused upchal komín na dome, aby sa celá rodina podusila, lebo nemali čo jesť. Iní ukradli susedom poslednú kravu a bez škrupúľ si ju porciovali. Pani Hanne zachránili život zemiakové šupky. Ľudia vtedy varili všetko, čo sa dalo aj nedalo: pleseň, kôru stromov, mäso zdochnutých zvierat, vykopávali lopúchy, jedli lístie z líp, aj vývar z ľanových handričiek. A k tomu všetkému vtedy po dedinách chodili špeciálne komisie kontrolovať, či niekto neskrýva jedlo. Brali všetko.
Čítajte viac Vie, ako nakŕmiť diktátora aj vycvičiť medvedeĽuďom pred blokádou nahovárali, že Leningrad má zásoby potravín na dva roky. Koľko ľudí by malo šancu ujsť z mesta, keby poznali pravdu?
Kto pozná pravdu?
Z ďalších rozprávaní sa dozvedáme, ako Gruzínec Saša urobil v kuchyni svojho rodáka Stalina revolúciu, aj ako Lavrentij Berija, organizátor stalinských čistiek, popráv a gulagov, vedel využiť aj domácu pohostinnosť, aby odstránil protivníkov. Spoznáme život v obkľúčenom Leningrade počas vojnovej blokády, keď sa aj z obkľúčeného mesta potraviny vyvážali do Moskvy. „Úrady ešte vtedy, keď už sa vedelo, že je veľmi zle, ľuďom nahovárali, že Leningrad má zásoby potravín na dva roky. Koľko ľudí by malo šancu ujsť z mesta, keby poznali pravdu? Koľkí by si zachránili život?“ pýta sa Tamara Andrejevna, pekárka v obkľúčenom Leningrade.
Málokto v Rusku poznal a pozná pravdu o tom, čo sa v krajine v skutočnosti deje. Spoznávame Gagarinovu kuchárku, aj kuchára Kremľa, ktorý varil pre Gorbačova, Jeľcina aj pre Putina, jeho palacinky si obľúbila aj Margaret Thatcherová a Richard Nixon ho bol niekoľkokrát pozdraviť. Dozvieme sa, ako sa cez kuchynské dvere dá jedom otráviť nepohodlný politik aj v cudzej krajine aj ako varenie pre ruských vojakov v Afganistane pomohlo kuchárke precitnúť z propagandy o bratskej pomoci.
„Túto knihu sa mi podarilo dokončiť len preto, lebo nikomu v krajine Vladimira Putina nešlo do hlavy, že prostredníctvom kuchyne sa dajú tak spoľahlivo odhaliť mechanizmy moci,“ dodáva autor Witold Szabłowski. Čo sa varí v Kremli je napínavé aj šokujúce čítanie.
Čítajte viac Kto napísal slovenskú prózu roka? Víťazom ceny Anasoft litera je Stanislav Rakús a jeho kniha Ľútostivosť