Keď človek vyše 50 rokov žije v inej krajine než v tej, v ktorej sa narodil, pozná dva rôzne svety. Tahara Ben Jellouna nezaskočí otázka, či sa cíti viac Maročan alebo Francúz: som spisovateľ a cítim sa ako spisovateľ, odpovie pohotovo. O spoločnej histórii Maroka a Francúzska píše vo svojich knihách a v rozhovore pripomína, že Maroko nikdy nebolo francúzskou kolóniou, ale protektorátom.
„Dnes vzťahy medzi krajinami nie sú veľmi dobré. Prezident Macron síce navštívil Alžírsko, lebo potrebuje jeho zemný plyn a ropu, ale voči Maroku taký pozorný nie je, dokonca sprísnil požiadavky na vydávanie víz pre občanov Maroka,“ vysvetľuje Tahar Ben Jelloun. Práve prisťahovalectvo, ale aj rasizmus a hľadanie vlastnej identity, je častou témou jeho kníh, z ktorých sa stali bestsellery. „Tieto problémy sa stále stupňujú, pretože do hry vstúpil islam a ľudia si často zamieňajú islam s terorizmom. Ilegálni migranti, ktorí prichádzajú do Európy cez Taliansko a Španielsko, odkrývajú omnoho širší problém medzi Európou a Afrikou,“ vraví spisovateľ. V Afrike je podľa jeho slov veľa bohatých krajín ako Nigéria, Gabon, Alžírsko, ktoré sa však o svojich občanov nestarajú. „Aj z týchto krajín odchádzajú plné lode utečencov, pretože doma nemajú prácu,“ dodáva.
Čítajte viac Kniha týždňa: Med a blen jedného manželstva
V Maroku sa rodina mieša do všetkého
Tahar Ben Jelloun je spisovateľom, ktorý žije rozkročený medzi dvoma kultúrami. Hovorí, že na to, aby človek dokázal pochopiť kultúrne odlišnosti, musí ich sám prežívať. „Stále pretrvávajú predsudky napríklad voči mladým umelcom, ktorí sa už narodili ako Francúzi, ale sú to deti prisťahovalcov, a preto sa nevedia vo Francúzsku presadiť tak ako iní,“ objasňuje. Ako francúzsky spisovateľ marockého pôvodu píše práve o predsudkoch a rasizme.
U dospelých je už neskoro, majú svoje ustálené názory a nie sú otvorení tomu, aby počúvali o rasizme. Deti počúvajú a učia sa nové veci, preto by sa o rasizme mali učiť v škole
„Spisovateľ je svedkom svojej doby a ja musím písať o súčasnej francúzskej spoločnosti, kde sa čoraz viac presadzuje extrémna pravica, aj o marockej spoločnosti, lebo to je moja rodná krajina, a napísal som aj viacero esejí, v ktorých Francúzom vysvetľujem, čo je islam, čo je terorizmus a rôzne ďalšie pojmy,“ vyznáva sa Tahar Ben Jelloun. Kniha s názvom Oci, čo je rasizmus sa stala bestsellerom nielen vo Francúzsku, ale aj v Taliansku či v Nemecku. „U dospelých je už neskoro, majú svoje ustálené názory a nie sú otvorení tomu, aby počúvali o rasizme. Deti počúvajú a učia sa nové veci, preto by sa o rasizme mali učiť v škole. Vo Francúzsku bola najpredávanejšou knihou roka a dostala sa do škôl, no viackrát som ju musel dopĺňať o nové kapitoly, pretože v čase jej vzniku antisemitizmus či homofóbia ešte neboli také silné ako dnes,“ hovorí autor Tahar Ben Jelloun.
V Maroku má veľmi silné postavenie rodina. Rodina, ktorá zaberá v živote každého človeka veľa miesta a do všetkého sa mieša
Najnovšie sa slovenským čitateľom predstavil románom Med a blen (Lindeni, 2022). Je to rodinná dráma o marockom manželstve, ktoré poznačí tragédia, do príbehu sa však premietajú aj súčasné spoločenské témy ako prisťahovalectvo či postavenie žien. Hoci Európanom na arabskom svete prekáža nerovné postavenie žien, v tomto románe je to manželka, ktorá ohne mužovi chrbát. Bol takýto model autorovým zámerom? „Román vznikol podľa skutočnej udalosti, rodinu zničila tragédia a žena bola v tejto ťažkej situácii silnejšia a prítomnejšia ako muž. V arabskom svete ženy často nemajú legislatívne zaručené všetky práva, ktoré by si zaslúžili, ale ak majú dostatočnú silu a temperament, tak si v súkromnom živote svoje práva vytvoria a užívajú ich,“ objasňuje spisovateľ. Vzťahy medzi mužmi a ženami sú podľa neho rovnaké všade na svete, ale v spoločnosti v islamskej krajine žena nemá také práva ako muž.
Rovnako ako manželské vzťahy román otvára aj tému ľudskej osamelosti vo svete, ktorý je, paradoxne, nonstop spojený internetovou sieťou. „Ľudia sú pri moderných technológiách ešte viac osamelí, najmä v Európe. V Maroku to nie je také vypuklé, pretože tam má veľmi silné postavenie rodina. Rodina, ktorá zaberá v živote každého človeka veľa miesta a do všetkého sa mieša… Preto sú v Maroku ľudia menej osamelí,“ hovorí Tahar Ben Jelloun s úsmevom.
Každá kultúra má svoje tabu. O čom sa nehovorí v Maroku a o čom vo Francúzsku? „V Maroku je tabu sexualita, kritika náboženstva je zakázaná. Vo Francúzsku už neexistuje žiadne tabu, keď tam 20 rokov pôsobí hudobná skupina s názvom Pojeb svoju mamu… Samozrejme, témy ako sexualita, náboženstvo, rúhanie sú debatám otvorené,“ uzatvára spisovateľ.
V posledných rokoch do Maroka prišlo veľa migrantov zo subsaharskej Afriky a kráľ im dal povolenie na pobyt, rovnako ako mojej románovej postave. Prisťahovalcov nevyháňame ako v Európe
Prisťahovalcov nevyháňame
Pre nás možno paradoxne je aj Maroko cieľom mnohých prisťahovalcov, ktorí tam hľadajú lepší život. Tak ako jedna z postáv v románe Med a blen. „V posledných rokoch do Maroka prišlo veľa migrantov zo subsaharskej Afriky a kráľ im dal povolenie na pobyt, rovnako ako mojej románovej postave. V Maroku prisťahovalcov nevyháňame ako v Európe, žijú v krajine legálne,“ podotýka Tahar Ben Jelloun. Silnou spoločenskou témou románu Med a blen je aj korupcia, ktorá sa, aspoň podľa knihy, stala bežnou súčasťou života, akceptovanou normou. Dokonca sa v nej objavuje človek, ktorý sa na súde nedomáhal svojich práv, ale odpovede na otázku, komu má dať úplatok. „Žiaľ, nie je to autorská fikcia, ale realita. Keď si jednoduchší ľudia potrebujú v meste vybaviť úradné dokumenty, dozvedia sa, že bez úplatku to nejde, no nevedia, komu ho dať, a tak sa naivne informujú, hoci priamo na súde. Videl som to na vlastné oči,“ priznáva Tahar ben Jelloun. Štát sa síce snaží bojovať s korupciou, ale je to ťažký boj, ako dodáva.
Tahar Ben Jelloun vie svojimi pútavými príbehmi Európanom pretlmočiť tradície a kultúru severoafrických krajín. Zo svojej rodnej krajiny odišiel po vojenskom prevrate, no nikdy s ňou nestratil kontakt, dnes žije striedavo vo Francúzsku a v Maroku. Vie recitovať verše z Koránu, chodil do francúzsko-arabskej školy, v Rabate vyštudoval filozofiu, na Sorbone sociálnu psychológiu. Vydal desiatku románov, niekoľko zbierok poviedok, poézie a esejí. Preslávil sa svojou trilógiou Dieťa z piesku (LʼEnfant de sable, 1985) o živote Ahmeda/Zahry, dievčaťa, ktoré otec túžiaci po mužskom potomkovi vychováva ako chlapca. V slovenčine vyšli aj jeho knihy Svätá noc (La Nuit sacrée, 1987), za ktorú dostal ako prvý arabský spisovateľ vo Francúzsku prestížnu Goncourtovu cenu, aj jeho esejisticky ladené diela Deťom o rasizme (Le Racisme expliqué à ma fille, 1997) a Alberto Giacometti (1991). Najnovšie sú do slovenčiny preložené romány Manželstvo pre potešenie (2018) a Med a blen (2022).
Čítajte aj ROZHOVOR: Austrálčanka píše bestsellery o Slovákoch
