V týchto dňoch kniha vychádza vo vydavateľstve Inaque v preklade Ivany Dobrakovovej. V Taliansku sa o nej píše ako o podmanivom, zrelom románe, jeho ženské hrdinky údajne posúvajú hranice nepokoja, krutosti a túžby po vykúpení.
„Moja kniha je spletitým rozprávaním o mnohých udalostiach. Je o období, v ktorom som vyrastala, o bolestiach, ktoré som len obišla, a o tých, ktoré som si odtrpela,” povedala spisovateľka Giulia Caminito, rodáčka z Ríma.

Voda v jazere nikdy nie je sladká vyšla v Taliansku v januári 2021. Páchne morskými riasami a pieskom. Na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí.

Ako povedala zakladateľka vydavateľstva Inaque Aňa Ostrihoňová, základnou témou v tvorbe Giulie Caminito je vzťah provincie k mestu. „Román je portrétom neutešenej reality chudoby, ktorú však opisuje nádherným metaforickým, obrazným jazykom, je tam aj pokrytectvo spoločností a istým spôsobom ide aj o generačnú výpoveď, jej obsesívne hľadanie vlastného miesta vo svete,“ dodala. Podľa nej sa nám do rúk dostáva súčasný román poukazujúci na temné miesta celej jednej generácie mladých ľudí.
Giulia Caminito sa narodila v Ríme v roku 1988 a vyštudovala politickú filozofiu. Debutovala románom La Grande A (Veľké A), po ktorom v roku 2019 nasledoval Un giorno verrà (Príde deň), za ktorý získala Premio Fiesole Under 40. Jej tretí román s názvom Voda v jazere nikdy nie je sladká sa dostal medzi finalistov Premio Strega 2021 a napokon získal Premio Campiello. V Taliansku jej aktuálne vyšla kniha Amatissime (Milované), v ktorej kombinuje vlastný životný príbeh od dieťaťa po spisovateľku s osudmi výnimočných talianskych literátok 20. storočia ako Elsa Morante či Natalia Ginzburg.
