Rodinný masaker v populárnom podcaste? Britský spisovateľ temných príbehov bojuje proti monštrám. A pozná Báthoryčku!

Britský autor Matt Wesolowski píše knihy plné hrôzy, vymyslenej, ale aj skutočnej. Napínavé príbehy sa vždy odvíjajú od zločinu, no spisovateľa nezaujíma samotný zločin, ale to, čo je za ním, prečo sa stal. Hoci v jeho knihách vystupujú rôzne nadprirodzené až hororové bytosti, skutočnosť, ktorú odhalí, býva rovnako desivá. Spisovateľ, ktorý vie v románoch pôsobivo vykresliť temné monštrá, fikciou bojuje proti tým ozajstným hrôzam, ktoré nás môžu v živote stretnúť. Napriek temným príbehom je ich autor veselý, ako zaňho hovorí meno.

19.11.2022 08:00
debata
Spisovateľ populárnych krimipríbehov Matt... Foto: Pravda, Lubos Pilc
Matt Wesolowski Spisovateľ populárnych krimipríbehov Matt Wesolowski sa zaujíma aj o slovenských démonov..

Ste autorom príbehov, v ktorých je vždy témou zločin a sú do toho zapletené deti. Prečo práve deti?

Pri práci sa často stretávam s mladými ľuďmi, ktorý sa stretávajú s problémami, no ich príbehom sa nedostáva toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Takéto „problémové“ deti zvykneme prehliadať, ale ak ich začneme počúvať, zmeníme názor.

Do vašich kníh vkladáte hororové prvky, mysteriózne námety a rôzne temné bytosti, no nakoniec sa ukáže, že skutočnosť je ešte desivejšia než vymyslené postavy. Čo podľa vás najviac ohrozuje dnešné deti?

To je správna otázka. Podľa mňa sú to dezinformácie. V Anglicku sú médiá, a najmä pravicové médiá, známe tým, že šíria klamstvá a podporujú predsudky, takpovediac otravujú myseľ. Sociálne médiá to robia úplne priamo. Dôsledkom je vychvaľovanie pravicových ideálov a názorov, napríklad o homosexuáloch alebo prisťahovalcoch, a na sociálnych sieťach sa to ešte násobí.

Video
Matt Wesolowski bojuje proti monštrám knihami

Pracovali ste s tzv. problémovými deťmi, aké sú?

Sú to deti od 11 do 15 rokov väčšinou spojené s násilím a s drogami, vylúčené z kolektívu, prehliadané, ktoré potrebujú, aby si ich niekto vypočul. Ja ich počúvam, súcitím s nimi a rešpektujeme sa navzájom. Z bežných škôl väčšinou takéto deti vylúčia, ja som pracoval aj s deťmi v ústavnej starostlivosti, ktoré boli zverené do opatery štátu. Teraz som spisovateľom na plný úväzok, ale stále chodím do takýchto škôl učiť na hodiny kreatívneho písania.

Ako monštrum sa človek nenarodí, monštrom sa človek stane

Vo vašich knihách sú „problémové deti“ schopné spáchať hrozný zločin, vás ako autora však nezaujíma samotný zločin, ale to, čo je za ním, aké má príčiny. Je spoločnosť taká povrchná, že ju netrápia dôvody, prečo sú deti schopné spáchať zločin?

Podľa mňa spoločnosť túži vidieť svet čierno-bielo a na každú otázku nájsť ľahkú a jednoduchú odpoveď. Všetci sme počuli o tom, že aj deti sú schopné spáchať hrozný zločin, no spoločnosť hľadá na to jednoduchú odpoveď: dieťa je zlé alebo je to rovno diabol v ľudskej koži. Namiesto toho, aby sme sa pozreli, čo robíme nesprávne, ako sme takému dieťaťu neposkytli, čo potrebovalo. Ja sa snažím odhaliť, čo je za tým.

Teda ako hovorí jedna z vašich postáv: ako monštrum sa človek nenarodí, monštrom sa človek stane?

Áno, presne tak.

Vo vašich príbehoch nájdeme aj kritiku predsudkov – voči autistom, voči „temnej“ hudbe, voči inej než tradičnej výchove a ďalších. Musia dnešní mladí dokazovať, že čo je iné, nemusí byť zlé, je pre nich boj s predsudkami rozhodujúci?

Áno, je to veľmi dôležité a nielen pre mládež. V boji s predsudkami sme už prešli dlhú cestu, ale nikdy by sme to nemali vzdať. Ja ako spisovateľ s nimi bojujem knihami, umením.

kniha hydra Čítajte viac Napínavá Kniha týždňa: Hydra dvíha hlavu

Tieto témy sú, žiaľ, aktuálne aj na Slovensku, veď nedávno zabili dvoch iných mladých ľudí pre ich odlišnú sexuálnu orientáciu. Sú takéto zločiny časté? Inšpirujete sa skutočnými udalosťami?

Zločiny zapríčinené predsudkami sa dejú čoraz častejšie, najmä v Spojených štátoch. Ale aj v Anglicku nedávno niekto zaútočil bombami na utečenecký tábor, v ktorom boli ľudia utekajúci pred vojnou. Musíme na to reagovať, napríklad aj príbehmi, nesmieme pred tým zatvárať oči, keď budeme také veci ignorovať, ničomu to nepomôže. Ak dokážeme proti takým prejavom bojovať aj fikciou, je to dobre.

Môže mať dnes v Británii niekto problém iba preto, že má napríklad poľské meno? Nemusíte brať otázku osobne, skôr ako metaforu.

Môže to byť problém, ja som vysoký a potetovaný, takže problémy nemám, hoci vnútri som jemný človek… (úsmev). Po brexite odišlo zo Spojeného kráľovstva veľa Poliakov a mnohých ďalších odradil od príchodu do Británie. Spomínam si, ako mi raz môj sused povedal: Ty si síce Poliak, ale pracuješ, takže je to v poriadku. On pritom sedel o desiatej ráno na schodoch s plechovkou cideru v ruke… Práve to je problém Británie.

Žiadna staršia generácia nevie, čo robiť s problémami tých mladších

V románe Hydra, ktorý nedávno vyšiel aj na Slovensku, píšete o dvoch veľkých silách, ktoré dokážu človeka zničiť – médiá a internetoví trollovia. Sú to strašidlá dnešnej doby?

Áno, sú, ale na mladých ľuďoch obdivujem, že si nájdu spôsob, ako si s nimi poradiť. Žiadna staršia generácia nevie, čo robiť s problémami tých mladších, napríklad môj syn má svoj youtube kanál a keby ho niekto začal šikanovať cez internet, neviem presne, čo by som robil. My im vieme pomôcť najviac v tom, že ich počúvame a že ich problémy berieme vážne.

Veľa mladých ľudí sa cíti osamelo, odráža sa to aj vo vašich románoch. Čo môžu spraviť rodičia a učitelia, aby tú priepasť medzi generáciami preklenuli?

Všetko sa začína a končí rešpektom. Keď pracujem s mladými, nikdy na nich nekričím, počúvam ich a keď im ja prejavím svoj rešpekt, môžem to isté očakávať od nich. Ak sa vám podarí vybudovať vzájomnú dôveru a rešpekt, je to úžasné. Dospelí mladých často ignorujú alebo znevažujú, ale získať si ich môžeme len tým, že im budeme venovať čas a počúvať ich s pokorou. Môj syn, keď mi rozpráva o youtubovom kanáli, hovorí pre mňa akoby cudzím jazykom, ničomu nerozumiem, ale nikdy mu nepoviem, že to nie je dôležité alebo že je to hlúposť. Koľkokrát zlyhám, ale vždy sa snažím znova.

Prečo ste si zvolili pre svoju knižnú sériu práve formu podcastu?

Podcasty sú veľmi zaujímavá forma rozprávania, príbehy v knižnej sérii majú vždy svoj dramatický oblúk, a nikdy neodhalím všetko hneď na začiatku a podcast núti diváka, aby si v každej prečítanej časti musel niečo domýšľať. Ľudia si od začiatku vekov rozprávali príbehy, možno sme sa od tejto formy odklonili, no mňa baví práve meniť zaužívané formy rozprávania.

Očividne to má na čitateľov účinok, vašim príbehom táto forma pridáva napätie.

Keď som začal písať tieto príbehy, nevedel som, ako to vypáli a vážne som pochyboval, či budú úspešné. Prvú knihu som ani nikam neposielal, nechal som ju najprv odležať a rozmýšľal som – kto by to asi čítal? Teraz vidím, že to čítajú minimálne na Slovensku. (úsmev)

Určite máte na svoje knižky mnohé reakcie…

Je to ťažká otázka, pretože na knihy reagujú ľudia väčšinou na sociálnych sieťach a najviac ženy, ich ohlas je priaznivý. Najviac ma poteší, ak mi napíše napríklad: môj partner (alebo partnerka) síce vôbec nečíta, ale vašu knihu prečítal (či prečítala) celú. Neviem, či ich zaujala forma, alebo témy týchto príbehov. Som rád, že moje knihy dávajú aj tínedžerom, aj ja som ako mladý mal voľný prístup ku knihám, žiadne neboli pre mňa „zakázané“ žánre. Tak sa ku mne v mladom veku dostali knihy Stevena Kinga, Noela Griffitha, Irvina Welsha – všetky sú o spoločnosti a o ľuďoch na jej okraji. Dúfam, že aj moje knihy budú pôsobiť na mládež rovnako, ako na mňa v mladom veku pôsobili títo autori.

Bolo by pekné, keby dali vaše knihy čítať aj tínedžeri svojim rodičom. Čo nové chystáte?

Ani po šiestich knihách, ktoré vyšli v jednej sérii, nemôžem uveriť ich úspechu a ďakujem za to všetkým čitateľom. Vo všetkých mojich knihách kombinujem skutočnosť s prvkami nadprirodzena, v ďalších románoch rozoberám fenomén zameneného dieťaťa alebo posadnutie démonom. V slovenčine vydali romány Šesť príbehov a Hydra, možno sa preložia aj ďalšie, to ešte neviem.

kniha lincolnova dialnica Čítajte viac Kniha týždňa: Šialená jazda po Lincolnovej diaľnici

Tie hororové námety, ktoré vkladáte do kníh, vás strašia od mladosti?

Moja babička zbierala kartičky s rôznymi takýmito záhadnými bytosťami ako lochnesská príšera a podobne, ktoré bývali pribalené do škatuliek s čajom, takže som s nimi vyrastal. V jednej chvíli som si uvedomil, že náš kredenc je plný týchto kartičiek… Nadprirodzeno bolo vždy súčasťou ľudskej spoločnosti, pretože nám slúži ako závoj, ktorým zakrývame javy, ktoré veľmi nechceme vidieť a bojíme sa preskúmať ich podrobnejšie. Vždy je jednoduchšie povedať, že niečo je zlé, ako priznať, že to my niečo robíme zle.

Poznáte nejaké slovenské strašidlá či nadprirodzené bytosti?

Počul som o vodníkoch, ale tí sú aj v iných kultúrach, kde ich používali strašenie detí, aby nechodili k vode a neutopili sa. V anglickej mytológii deti takto straší vodná víla. Ale poznám čachtickú paniu, Báthoryčku, čítal som o nej, keď som mal štrnásť rokov a jej príbeh je takmer draculovský. Rád by som sa išiel pozrieť na miesto, kde žila a pôsobila. Bola to bohatá a vplyvná žena, mohla mať svojich nepriateľov, ktorí o nej rozprávali hrozné historky, ale možno bola naozaj monštrum a bažila po krvi, ako vraví legenda. Také už legendy sú, nevieme, čo z nich je pravda a čo nie. V každom prípade platí, že ľudí stále mátajú zlé skutky z minulosti a pretavia ich do duchárskych príbehov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #spisovateľ #krimi