Foto: Literárna bašta
Hitler v pyžame
Útla knižka Kathariny Volckmer (vydala Literárna bašta v preklade Daniely Krnáčovej) mnohých pobúri hneď od prvej stránky. Napokon už jej názov ostal na Slovensku radšej nepreložený (Židovský penis či Židovský vták). No šokujúce je na nej najmä „politicky nekorektné“ spojenie sexuality a holokaustu, telesné túžby a hľadanie vlastnej identity sa tu miešajú s pocitmi historickej viny, s odmietnutím dedičného Evinho hriechu aj s Ježiškom dávajúcim rozhrešenie v sklenenom automate. Stačí vhodiť mincu. Mladá Nemka žijúca v Londýne sa zdôveruje židovskému lekárovi s tými najintímnejšími vecami, aké si len viete predstaviť. Hitlera vykresľuje ako objekt svojich sexuálnych fantázií, no vzápätí zisťujeme, že je to len „liečba šokom“, sama sa tak potrebuje vyrovnať hneď s dvoma ťažkými bremenami v jej živote: so svojím nemeckým pôvodom a pocitom viny aj s vlastnou telesnosťou a so sexuálnou identitou. Oboje je náročné, no rozprávačka to zvláda so cťou.
Vo svojom monológu skáče z témy na tému a predsa hovorí celkom konzistentne o svete, proti ktorému sa vzbúrila
Ľudia s vtákom, ľudia bez vtáka
Ona celý čas rozpráva, doktor mlčí. Ona vo svojom monológu skáče z témy na tému a predsa hovorí celkom konzistentne o svete, proti ktorému sa vzbúrila, a my jej dôvodom rozumieme čoraz viac. Katharina Volckmer ústami rozprávačky celkom otvorene a s veľkou dávkou zveličenia a humoru odhaľuje mnohé rany, ktoré trápia tento svet.
Mladá žena uväznená vo svojom tele aj vo svojom pôvode
Diktát dokonalého tela (niežeby ste vyzerali zle, doktor Saligman, ešte aj s tou plešinou pôsobíte nesporne príťažlivo, musíte však uznať, že antické sochy do mramoru by z nás nevytesali). Očakávania, ktoré nám vtláča naše pohlavie (nevedela som pochopiť, prečo existujú dva spôsoby sedenia: jeden pre chlapcov a druhý pre dievčatá… Ani prečo dievča, keď na kúpalisku odhalí hrudník, je nahé, no u mužov to isté neprekáža). Rodinné putá, ktoré zväzujú (krv nie je voda, krv je hustá, no hustejšie je bahno, v ktorom sme uviazli). Vzťahy medzi deťmi a rodičmi (otec dlho nebol celkom istý, preto si otcovskú lásku treba vybojovať, kým matky vedia, že kdesi v diaľke stále horia hranice, na ktorých upaľovali čarodejnice). Ilúzia lásky. Osamelosť. Neschopnosť vyrovnať sa so svojou minulosťou (Tridsať nemeckých detí, ani jeden Žid, spievali sme v hebrejčine, aby bolo jasné, že sme denacifikovaní a plní rešpektu. Nikdy sme však netrúchlili. Namiesto toho sme stvorili novú verziu seba samých, hystericky popierajúcu každú odlišnosť.).
Keď mladá Nemka zistí, svet sa delí na „ľudí s vtákom a ľudí bez vtáka“, jasne jej to pripomenie delenie na „nadľudí a podľudí“ – a oboje je absurdné. „Ľudia bez vtáka musia byť ovládaní, aby sa ľudia s vtákom necítili v ohrození, pretože situácie, keď sa muži cítia v ohrození, z akéhosi dôvodu považujeme za zlé… Dievča predstavovalo len šťastný tvar rastúci okolo vagíny, pričom všetci dúfali, že bude svieža a tesná. Na ostatnom nezáležalo,“ vykladá svojmu doktorovi a svoje názory ženie do absurdna.
Čítajte viac Kniha týždňa Čo chce zničiť Houellebecq?
Nehorázne intímna
„Viem, že my Nemci pred svojou minulosťou nikdy neujdeme a nemôžeme si v predzáhradke len tak vysadiť utešené kvietočky, pretože výhľad z okna nám bude navždy pripomínať čosi na smrť rozhrabané…“ spovedá sa rozprávačka svojmu židovskému doktorovi, akoby si pýtala jeho odpustenie. Jedným dychom mu dáva nehorázne intímne otázky, z jej úst však nepôsobia ako urážka, skôr ako rebélia.
Vzápätí prichádza k myšlienke, že otázka, odkiaľ pochádzaš, je tak či tak zbytočná. „Domnievam sa, že by sa o tom mali ľudia rozhodovať sami a podľa momentálneho citového rozpoloženia, každý deň sa zobudiť s tým, že dnes pochádzajú z iného miesta,“ uvažuje.
Čítajte aj Rodinný masaker v populárnom podcaste? Britský spisovateľ temných príbehov bojuje proti monštrám. A pozná Báthoryčku!
Otázok, nad ktorými sa zamýšľa mladá žena, ktorá sa cíti uväznená vo svojom tele aj vo svojom pôvode, je veľa. Všetky ich predostiera tak priamo a otvorene, že sa mnohí jej nehoráznej intimity zľaknú. Jej nástojčivý monológ a odvaha, s akou veci pomenúva aj s akou koná, však pôsobia ako balzam. Knižka Kathariny Volckmer uľaví od bolestí sveta, je provokatívna a oslobudzujúca.
