Večná láska aj veční lumpi
Katarína Soyka si do knižky Prešporské legendy ožívajú vybrala Povesť o Lemone a napísala tajomnú poviedku o večnej láske, bosorkách a ohni: „Písalo sa mi veľmi dobre, pretože som autorka sci-fi a fantasy a žáner povesti je mi milý, čarodejnice tým dupľom, venujem sa im aj v inej mojej tvorbe. Moja najlepšia kamarátka je Lenona Štibláriková, takže aj podobnosť mien ma oslovila. Podobnosť so súčasnosťou je v pointe, budú tam čarodejnice aj plamene, ale viac neprezradím.“ Všetky povesti Márie Ďuríčkovej sú jej srdcu blízke, často si ich číta s deťmi.
Ako vyzerá nová kniha poviedok a kto do nej prispel?
Pavol Rankov vo svojej poviedke prepracoval povesť o Husitskom dome a celkom unikátnym spôsobom ju preniesol do súčasnosti. „Husitov tak trocha považujem za lúpežníkov a zlodejov, veľmi rýchlo som sa teda dostal k tomu, že v mojej poviedke sa v Husitskom dome tajne schádzajú nie husiti, ale ruskí špióni. Tvária sa, že nadväzujú na revolučnú ľavičiarsku tradíciu, ale sú to proste lumpi,“ povedal. Denisa Fulmeková pred časom napísala celú knižku o poslednej upálenej bratislavskej bosorke, do knižky poviedok na motívy povesti o Čiernej panej z Michalskej veže pripravila inú verziu – príbeh o dvoch sokyniach v láske: „V knihe o Agáte Tóthovej Borlobášovej som pátrala po prameňoch, našla som napríklad jej obžalobu, v poviedke do knihy Prešporské legendy ožívajú som spracovala peknú povesť, ako ju načrtla Mária Ďuríčková. Reálie tohto príbehu sú pravdepodobne iné, išlo skôr o intrigy v Podunajských Biskupiciach, vtedy sa volali Píspeky.“
K téme bosoriek autorku priviedla náhoda, keď v roku 2002 osádzali pamätnú tabuľu poslednej upálenej bosorke na Hurbanovom námestí, kde je pravdepodobné miesto vtedajšieho popraviska. Tak začala pátrať v povestiach, ale aj vo vedeckej literatúre a objavila profesora Hornu zo začiatku 20. storočia, ktorý pôsobil na Univerzite Komenského a venoval sa dvom prípadom upálených „bosoriek“.
Foto: Matúš Maťátko pre Litera Production, oz
Biela pani pivovaru a Krivoprísažník
Poviedka Mirky Ábelovej sa volá pozorovateľka a nadväzuje na povesť Biela pani pivovaru. „Je o žene, ktorá sa rozhodne zachrániť svoje deti v Zuckermandli tak, aby mali z čoho žiť aj po jej smrti – premení vodu v studni na pivo. V mojej poviedke v Zuckermandli vyrástla nová developerská budova plná kancelárií a po práci sa tam stretávajú kolega s kolegyňou za účelom telesných zážitkov. Biela pani pivovaru ich sleduje a my zisťujeme, že sú to potomkovia jej samotnej a istého Melchiora, ktorý jej kedysi komplikoval život. Píšem poéziu, takže ani tu nejde tak o dej, skôr som sa snažila zachytiť jej prežívanie a spomienky na to nepekné, čo sa stalo.“
Svojou prvou poviedkou v živote Svätojánske taxi do knižky prispel literárny redaktor a moderátor Dado Nagy: „Páčili sa mi povesti o čertovi a je ich viac, dlho som si medzi nimi nevedel vybrať. Až raz večer nápad doslova dorazil k nám domov autom. Takže moje postavy sú skutočné a všetko, o čom píšem, sa naozaj stalo – len trocha inak. Čertom je taxikár, ale viac už nepoviem.“ Písanie poviedky si vraj veľmi užíval a záver mal asi šesť alebo sedem verzií.
Foto: Štefan Cipár pre Litera Production, oz
Michal Brat do knihy prispel príbehom o bratislavskom čertovi na motívy legendy o krivoprísažníkovi, kde čert vzal hriešnika do pekla. „V zásade sú tam teda dve záporné postavy: krivoprísažník aj čert, nechcel som urobiť hrdinu z niekoho, kto hrdinom nie je. Preto som čerta nahradil posledným žijúcim bratislavským mafiánom, ktorý sa tu zabudol z 90. rokov a je už trocha smiešny. Ani pôvodný prešporský čert to nemal ľahké, tiež ho nebrali veľmi vážne… Krivoprísažník je moja najobľúbenejšia bratislavská legenda, každej návšteve musím ukázať jeho obraz na Hlavnom námestí a porozprávať o ňom.“ Michal Brat má Bratislavu veľmi rád, rodákmi sú už jeho starí rodičia a verí, že v nej ostanú žiť aj jeho deti.
Čítajte viac Dunajské kráľovné v knižkách i v rozhlase
Knižku Prešporské legendy ožívajú uzatvára poviedka Pani Vlkoša, ktorej autorkou je Zuzka Stožická: „Je o žene, ktorá sa rozpráva so včelami, je trocha posunutá do budúcnosti aj do minulosti, šmrncnutá prelomom dôb na konci socializmu. Ako malé dievča som chodila do práce za otcom do Starého Mesta, takže je to poviedka trocha aj o nás, ale môj otec na rozdiel od hlavného hrdinu nikdy neprestal fajčiť a nikdy sa nebál povedať, čo si myslí. Legendy sa prirodzene prenášajú z generácie na generáciu, lebo všetci ľudia chcú vidieť niečo nevšedné. Povesti Márie Ďuríčkovej som poznala ako dieťa a potom som ich čítala svojim deťom, ako autorka sa zaoberám fantastikou a navyše mám rada všetko, čo súvisí s prírodou – či sú to včely alebo vodníci na Dunaji. Vyrastala som na Kramároch a často som rozmýšľala, že kedysi mestom chodievali iní ľudia, ale mali podobné problémy ako my a tiež si rozprávali príbehy… Takže písalo sa mi veľmi dobre.“
Foto: Litera Production, oz
Knižka Prešporské legendy ožívajú vznikla vďaka iniciatíve Andreja Csina a Lucie Lackovičovej s ilustráciami Matúša Maťátka. Svojimi fotografiami z legendárnych miest bratislavských legiend do nej prispel aj Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných knižiek Márie Ďuríčkovej Miroslava Cipára. Autormi ďalších poviedok sú napríklad Daniela Kapitáňová či Michal Hvorecký.
