Bosorky ako sokyne aj čerti za volantom: Prešporské legendy Márie Ďuríčkovej ožívajú v dnešných poviedkach

Viete, že Bratislava má svoju Bielu aj Čiernu pani? Viete, či fontáne na Hlavnom námestí kraľuje rytier Roland alebo cisár Maximilián? Poznáte legendu o krivoprísažníkovi a miesto, kde upálili poslednú bratislavskú „bosorku“? Kto vyrastal na knižkách Márie Ďuríčkovej, pamätá si okrem Guľka Bombuľka či Jožka Mrkvičku spáča aj dve knižky bratislavských povestí. Volajú sa Prešporský zvon a Dunajská kráľovná a najnovšie inšpirovali až pätnásť spisovateľov a spisovateliek, aby podľa nich napísali súčasné poviedky. Nová kniha Prešporské legendy ožívajú je literárnou poctou dielu Márie Ďuríčkovej, no nie je už určená deťom, ale skôr dospelým a dospievajúcim čitateľom. A číta sa veľmi dobre.

01.12.2022 07:00
kniha Presporske legendy ozivaju knihy Marie... Foto:
Nová poviedková kniha, do ktorej prispelo až 15 slovenských spisovateľov a spisovateliek, je literárnou poctou dielu Márie Ďuríčkovej. Postavy zo starých povestí v nej ožívajú v celkom novej podobe, no pred každou poviedkou si čitateľ pripomenie aj pôvodné povesti.
debata

Večná láska aj veční lumpi

Katarína Soyka si do knižky Prešporské legendy ožívajú vybrala Povesť o Lemone a napísala tajomnú poviedku o večnej láske, bosorkách a ohni: „Písalo sa mi veľmi dobre, pretože som autorka sci-fi a fantasy a žáner povesti je mi milý, čarodejnice tým dupľom, venujem sa im aj v inej mojej tvorbe. Moja najlepšia kamarátka je Lenona Štibláriková, takže aj podobnosť mien ma oslovila. Podobnosť so súčasnosťou je v pointe, budú tam čarodejnice aj plamene, ale viac neprezradím.“ Všetky povesti Márie Ďuríčkovej sú jej srdcu blízke, často si ich číta s deťmi.

Prešporské legendy ožívajú: pocta Márii Ďuríčkovej

Ako vyzerá nová kniha poviedok a kto do nej prispel?

Fotogaléria
Kniha Prešporské legendy ožívajú (vydalo...
Ilustrácia Matúša Maťátka k poviedke...
+6Ilustrácia Matúša Maťátka k poviedke Michala...

Pavol Rankov vo svojej poviedke prepracoval povesť o Husitskom dome a celkom unikátnym spôsobom ju preniesol do súčasnosti. „Husitov tak trocha považujem za lúpežníkov a zlodejov, veľmi rýchlo som sa teda dostal k tomu, že v mojej poviedke sa v Husitskom dome tajne schádzajú nie husiti, ale ruskí špióni. Tvária sa, že nadväzujú na revolučnú ľavičiarsku tradíciu, ale sú to proste lumpi,“ povedal. Denisa Fulmeková pred časom napísala celú knižku o poslednej upálenej bratislavskej bosorke, do knižky poviedok na motívy povesti o Čiernej panej z Michalskej veže pripravila inú verziu – príbeh o dvoch sokyniach v láske: „V knihe o Agáte Tóthovej Borlobášovej som pátrala po prameňoch, našla som napríklad jej obžalobu, v poviedke do knihy Prešporské legendy ožívajú som spracovala peknú povesť, ako ju načrtla Mária Ďuríčková. Reálie tohto príbehu sú pravdepodobne iné, išlo skôr o intrigy v Podunajských Biskupiciach, vtedy sa volali Píspeky.“

K téme bosoriek autorku priviedla náhoda, keď v roku 2002 osádzali pamätnú tabuľu poslednej upálenej bosorke na Hurbanovom námestí, kde je pravdepodobné miesto vtedajšieho popraviska. Tak začala pátrať v povestiach, ale aj vo vedeckej literatúre a objavila profesora Hornu zo začiatku 20. storočia, ktorý pôsobil na Univerzite Komenského a venoval sa dvom prípadom upálených „bosoriek“.

Ilustrácia Matúša Maťátka k poviedke Pavla... Foto: Matúš Maťátko pre Litera Production, oz
matus matatko ilustracia k poviedke Pavla Rankova kalisnici podla povodnej povesti Pobvest o Husitskom dome Ilustrácia Matúša Maťátka k poviedke Pavla Rankova Kališníci, ktorú napísal podľa pôvodnej Povesti o Husaitskom dome z knihy Márie Ďuríčkovej Prešporský zvon..

Biela pani pivovaru a Krivoprísažník

Poviedka Mirky Ábelovej sa volá pozorovateľka a nadväzuje na povesť Biela pani pivovaru. „Je o žene, ktorá sa rozhodne zachrániť svoje deti v Zuckermandli tak, aby mali z čoho žiť aj po jej smrti – premení vodu v studni na pivo. V mojej poviedke v Zuckermandli vyrástla nová developerská budova plná kancelárií a po práci sa tam stretávajú kolega s kolegyňou za účelom telesných zážitkov. Biela pani pivovaru ich sleduje a my zisťujeme, že sú to potomkovia jej samotnej a istého Melchiora, ktorý jej kedysi komplikoval život. Píšem poéziu, takže ani tu nejde tak o dej, skôr som sa snažila zachytiť jej prežívanie a spomienky na to nepekné, čo sa stalo.“

Svojou prvou poviedkou v živote Svätojánske taxi do knižky prispel literárny redaktor a moderátor Dado Nagy: „Páčili sa mi povesti o čertovi a je ich viac, dlho som si medzi nimi nevedel vybrať. Až raz večer nápad doslova dorazil k nám domov autom. Takže moje postavy sú skutočné a všetko, o čom píšem, sa naozaj stalo – len trocha inak. Čertom je taxikár, ale viac už nepoviem.“ Písanie poviedky si vraj veľmi užíval a záver mal asi šesť alebo sedem verzií.

Františkánska ulica z podkrovnej izby, kde v... Foto: Štefan Cipár pre Litera Production, oz
foto stefan cipar Povest o Lemone Františkánska ulica z podkrovnej izby, kde v pôvodnej povesti o Lemone býval hlavný hrdina Krištof. Pôvodná povesť vyšla v knihe Márie Ďuríčkovej Dunajská kráľovná, v novej knihe Prešporské legendy ožívajú sa ňou inšpirovala Katarína Soyka a napísala poviedku Zrodená ohňom. A nejde v nej o nič iné, než o večnú lásku, v novej podobe.

Michal Brat do knihy prispel príbehom o bratislavskom čertovi na motívy legendy o krivoprísaž­níkovi, kde čert vzal hriešnika do pekla. „V zásade sú tam teda dve záporné postavy: krivoprísažník aj čert, nechcel som urobiť hrdinu z niekoho, kto hrdinom nie je. Preto som čerta nahradil posledným žijúcim bratislavským mafiánom, ktorý sa tu zabudol z 90. rokov a je už trocha smiešny. Ani pôvodný prešporský čert to nemal ľahké, tiež ho nebrali veľmi vážne… Krivoprísažník je moja najobľúbenejšia bratislavská legenda, každej návšteve musím ukázať jeho obraz na Hlavnom námestí a porozprávať o ňom.“ Michal Brat má Bratislavu veľmi rád, rodákmi sú už jeho starí rodičia a verí, že v nej ostanú žiť aj jeho deti.

Mária Ďuríčková Čítajte viac Dunajské kráľovné v knižkách i v rozhlase

Knižku Prešporské legendy ožívajú uzatvára poviedka Pani Vlkoša, ktorej autorkou je Zuzka Stožická: „Je o žene, ktorá sa rozpráva so včelami, je trocha posunutá do budúcnosti aj do minulosti, šmrncnutá prelomom dôb na konci socializmu. Ako malé dievča som chodila do práce za otcom do Starého Mesta, takže je to poviedka trocha aj o nás, ale môj otec na rozdiel od hlavného hrdinu nikdy neprestal fajčiť a nikdy sa nebál povedať, čo si myslí. Legendy sa prirodzene prenášajú z generácie na generáciu, lebo všetci ľudia chcú vidieť niečo nevšedné. Povesti Márie Ďuríčkovej som poznala ako dieťa a potom som ich čítala svojim deťom, ako autorka sa zaoberám fantastikou a navyše mám rada všetko, čo súvisí s prírodou – či sú to včely alebo vodníci na Dunaji. Vyrastala som na Kramároch a často som rozmýšľala, že kedysi mestom chodievali iní ľudia, ale mali podobné problémy ako my a tiež si rozprávali príbehy… Takže písalo sa mi veľmi dobre.“

Do knihy Prešporské legendy ožívajú prispeli... Foto: Litera Production, oz
kniha Prešporské legendy ožívajú krst autori Do knihy Prešporské legendy ožívajú prispeli svojimi poviedkami až pätnásti autori a autorky, ktorí sa inšpirovali pôvodnými povesťami z knižiek Márie Ďuríčkovej. Na krst knižky prišla väčšina z nich, pretože ich bavilo stvoriť podľa starého nové. Možno aj ich legendy zo súčasnosti budú medzi ľuďmi kolovať. Na snímke zľava Dado Nagy, Katarína Soyka, Zuska Stožická, Lucia Lackovičová, Andrej Csino, Pavol Rankov, Michal Brat, Denisa Fulmeková, Miroslava Ábelová a celkom vpravo fotograf Štefan Cipár.

Knižka Prešporské legendy ožívajú vznikla vďaka iniciatíve Andreja Csina a Lucie Lackovičovej s ilustráciami Matúša Maťátka. Svojimi fotografiami z legendárnych miest bratislavských legiend do nej prispel aj Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných knižiek Márie Ďuríčkovej Miroslava Cipára. Autormi ďalších poviedok sú napríklad Daniela Kapitáňová či Michal Hvorecký.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #knižné tipy