Príbeh sa začína na pohrebe Molly Laneovej – divokej, neskrotnej, podmaňujúcej femme fatale. V krematóriu sa stretnú dvaja priatelia, jej bývalí milenci. Hudobný skladateľ Clive Linley a šéfredaktor denníka Vernon Halliday. Len ťažko sa zmierujú so skutočnosťou konca, láska k Molly zostáva živá a veľmi intenzívna. Aj preto sa rozhodnú uzavrieť dohodu, ktorá im má pomôcť v najhoršom. Strach zo smrti ich dovedie až do Amsterdamu. To ich spája, no všetko ostatné ich rozdeľuje. Obaja navyše spáchajú nezávisle od seba nemorálny čin, za čo sa dokážu navzájom zatratiť.
Clive odsúdi Vernona za to, že sa rozhodol publikovať Mollyine fotografie s jej iným bývalým milencom, ministrom zahraničných vecí len preto, aby ho skompromitoval a znemožnil mu tak postup v jeho politickej kariére, ale najmä aby zabezpečil novinám vyšší náklad. Následne Vernon odsúdi Clivea, pretože kvôli svojej posadnutosti tvorbou novej symfónie a vlastnej geniality nepomohol napadnutej žene. Príbeh v napätí graduje. Dychtivej atmosfére plnej hudby dominujú skvelo napísané dialógy, v ktorých sa spája pravda s odhalením.
McEwan netrvá na sympatii k hlavným hrdinom. Nie sú to žiadne kladné postavy. Neprikrášľuje, necháva ich vykúpať sa vo vlastnej, krutej šťave. Všetci štyria – Clive, Vernon, minister Garmony a vplyvný manžel George, ktorému Molly v závere života patrila – sú „kriváci“. Na povrch vystupuje stále prítomná, aj keď už mŕtva Molly. Je dôkazom toho, že hoci je minulosť už za nami, ale nech bola akákoľvek, stále nás ovplyvňuje.
