Vie, čo sa varí v Kremli

Witold Szablowski je poľský reportér a spisovateľ a v posledných dvoch knihách prišiel na výborný nápad: predstavuje ľudskú spoločnosť cez kuchyňu. Nejde však o triviálne cestopisné recepty, ale o to, čo hýbalo a hýbe dejinami. V najnovšej knihe sa dozviete, čo mali na tanieri vládcovia Kremľa od cára Mikuláša cez Lenina a Stalina až po Putina, ale najmä to, čo za posledných sto rokov odtiaľ servírovali svojej krajine a svetu.

20.12.2022 09:42
debata (1)
Poľský reportér a spisovateľ Witold Szablowski. Foto: Pravda, PILC LUBOS
Witold Szablowski Poľský reportér a spisovateľ Witold Szablowski.

Ako ste vlastne prišli na nápad predstaviť spoločnosť a politiku cez kuchyňu?

Cez kuchyňu môžete vidieť veľmi veľa, nie je to len triviálna téma o jedle, ale podľa toho, čo je tanieri, sa dozviete, ako sa mení svet, kultúra, móda, politika – až po revolúcie. Keď sa v spoločnosti niečo dôležité udeje, prvá vec, ktorá sa zmení, je totiž jedlo. Preto je kuchyňa veľmi zaujímavá aj pre moje knižky.

V predchádzajúcej knihe ste písali o kuchároch rôznych diktátorov od Kuby až po Kambodžu, teraz ste si vybrali jedinú krajinu: Rusko. Prečo?

Rusko je asi jedinou krajinou na svete, ktorá využíva kuchyňu na to, aby riadila svet. Kuchár z Kremľa mi prezradil, že vládcovia Kremľa vôbec nemali radi jedlá, ktoré sa podávali na recepciách – boli to drahé jedlá ako kaviár, vzácne ryby, kraby. Jedlo tu slúžilo ako demonštrácia bohatstva a sily krajiny. Napríklad Brežnev, ako mi povedal jeho kuchár Viktor Beľajev, z toho, čo bývalo na oficiálnom stole, nikdy nejedol. Nechal si potom zohriať zemiaky s mliekom, pretože bol človek z dediny a potreboval jednoduché jedlo. Svetu však chcel ukázať, že Rusko je veľké, silné a bohaté.

Witold Szabłowski : Čo sa varí v Kremli Foto: Absynt
kniha co-sa-vari-v-kremli Witold Szabłowski : Čo sa varí v Kremli

Vo vašej knižke sú aj zábavné príhody, ako o Nadežde Krupskej, ktoré poznala len tri recepty: praženicu z jedného, z dvoch a z troch vajec. Sú v nej aj desivé udalosti ako hladomor na Ukrajine či blokáda Leningradu. Zámerne ste chceli vyvážiť „sladké a trpké“ chute?

Nie, nebol to môj zámer, taký je život. V Rusku sa udiali pekné a veselé veci a potom ukrutné zverstvá, aké sa len ťažko dajú predstaviť. Kniha mapuje posledných sto rokov dejín Ruska aj bývalého Sovietskeho zväzu, regiónu, ktorý sa Rusko snaží ovplyvňovať. Podáva komplexnú správu o tom, ako sa buduje impérium jedlom a hladom. Sú to dve strany jednej mince.

kniha co-sa-vari-v-kremli Čítajte viac Kniha týždňa: Čo sa varí v Kremli

Z vašej knižky vidno, že ľudia v Rusku len málokedy vedeli, čo sa v ich krajine v skutočnosti odohráva. Ako počas blokády Leningradu: v čase, keď sa ľudia ešte mohli zachrániť a ujsť pred nacistami, im nahovárali, že mesto má zásoby jedla na dva roky. Stále sa dozvedáme nové detaily z histórie – našli ste v „ruskej kuchyni“ niečo, o čom ste vôbec nevedeli?

Prekvapilo ma práve to, čo spomínate, keď som z mnohých rozhovorov s ľuďmi zistil, ako štát celý čas klame svojich občanov. Z Leningradu sa mohlo veľa ľudí zachrániť, ale vrchnosť, štát ich oklamal. Podobne to bolo aj s kuchárkami, ktoré varili záchranárom po havárii reaktora v Černobyle, nikto im nepovedal, že je to nebezpečná práca. A to isté robí Rusko teraz, keď ľudia nemôžu vojnu ani len nazvať vojnou, je to „špeciálna operácia“, idú na front nepripravení a bez toho, aby vedeli, o čo vlastne ide, nemajú pravdivé informácie. Takže ak ma niečo v Rusku prekvapilo, je to miera, do akej klame. Tá miera klamstva je prekvapujúca aj v diktatúre.

Toto má spoločné ruská kuchyňa od cára až po Putina?

To je zaujímavá otázka. Keď prišli k moci boľševici, museli jesť inak ako za cára. Cárska kuchyňa bola až absurdne vybraná a veľmi drahá, mali kuchárov priamo z Francúzska, boľševici zasa jedli tak zle, že za Lenina mala kremeľská jedáleň tú najhoršiu povesť. Trockij písal vo svojich denníkoch, akí sú hrdí na to, že zle jedia. Lenže potom Lenin ochorel, už mu Krupská nemohla robiť praženicu a museli zamestnať profesionálnu kuchárku. Odvtedy začal Lenin jesť lepšie, Stalin jedával ešte lepšie a za Chruščova bol na stole znova kaviár a ďalšie výnimočné jedlá ako za cára. Vrátili sa teda k tomu, čo predtým odmietali, revolúcia zjedla svoj vlastný chvost.

Prezrádzate aj pravdu o Putinovom dedovi kuchárovi. Aká je Putinova kuchyňa?

Putin pochádza z kuchárskeho klanu. Do Leningradu prišiel Putinov dedo Spiridon aj jeho bratia, tiež kuchári. Varili v bežných jedálňach a lacných reštauráciách, ale keď prišla chvíľa, že sa Vladimir Putin chcel stať prezidentom a počas krátkeho obdobia ruskej demokracie sa musel snažiť vyhrať voľby, začal voličom klamať. Tvrdil, že jeho dedko varil pre Lenina, pre Stalina aj v najlepšej reštaurácii Astoria. Chcel, aby si ľudia pomysleli, že keď sa dalo dôverovať jeho dedkovi kuchárovi, aj on sám musí byť dôveryhodný. Vladimir Putin urobil pred voľbami to čo vždy: klamal.

Na Putinov stôl sa nič nedostane náhodne, všetko je skontrolované do poslednej omrvinky

Cez jedlo si môže štát aj vybaviť účty s niekým nepohodlným, je špecialitou ruskej kuchyne aj otrávené jedlo?

Takto sa podľa všetkého rozlúčili so životom dvaja vládcovia Kremľa, dve záhadné úmrtia. K Stalinovi Berija nepustil lekárov 24 hodín. Brežnev bol síce už starý a chorý, ale zomrel za podivných okolností. Stalina aj Brežneva nahradili ľudia, ktorí prišli zo štátnej bezpečnosti. Je pravda, že ruské tajné služby od 20. rokov 20. storočia pracovali na najlepších spôsoboch, ako zlikvidovať neželaných ľudí. Preto keby som bol na Putinovom mieste, bál by som sa dať si čo i len hlt čaju. V Rusku od zvrhnutia cára zmenu neprinášala vzbura na ulici, ale zákulisná hra, palácový prevrat.

Podnikateľ Jevgenij Prigožin podáva jedlo... Foto: AP, Misha Japaridze
Russia Prigozhin Podnikateľ Jevgenij Prigožin podáva jedlo vtedajšiemu ruskému premiérovi Vladimírovi Putinovi vo svojej reštaurácii pri Moskve (snímka z 11. novembra 2011). Prigožin spojený s Kremľom sa roky sa držal v úzadí, no neskôr pripustil, že stojí za ruskými žoldnierskymi silami, ktoré sa mali podieľať na konfliktoch po celom svete vrátane Ukrajiny.

Robí Putin špeciálne opatrenia na svoju ochranu, pokiaľ ide o jedlo?

Áno, robí. Keď mu pripravujú čaj do termosky, sú prítomní dvaja agenti a svojím podpisom potvrdia, že všetko prebehlo v poriadku. Na jedlo má ochutnávača a jeho kuchári sú tiež dôstojníci tajnej služby. Nič sa nedostane na jeho stôl náhodne, všetko je skontrolované do poslednej omrvinky.

Vaša kniha je vzácna, lebo obsahuje osobné svedectvá ľudí naprieč históriou Ruska alebo ich potomkov. Viete, s koľkými ľuďmi ste kvôli knihe hovorili?

Snažil som sa ich zrátať, myslím, že ich bolo okolo sedemdesiat. Ale nie všetky rozhovory sa do knižky aj dostali, napríklad keď som sa zhováral s dvanástimi kuchárkami z Černobyľa, v knihe som využil len štyri ich príbehy.

Ako ste sa na knihu pripravovali? Po mnohých ľuďoch ste museli dlho pátrať, niektorí neboli ochotní hovoriť…

Pre mňa ako spisovateľa – reportéra bolo dôležité mať na mieste dobrého partnera, ktorý mi pomôže niečo zistiť, vyhľadať v archívoch, dohodnúť stretnutia. Naučil som sa to už pri mojej predchádzajúcej knihe Ako nakŕmiť diktátora. Mal som pred sebou cieľ napísať o sto rokoch histórie Ruska a vybral som si najdôležitejšie dejinné udalosti – smrť cára, vládu Lenina, Stalina, svetovú vojnu, kozmonautov, černobyľskú haváriu, vojnu v Afganistane a potom som hľadal ľudí, ktorí sa na týchto udalostiach zúčastňovali ako kuchári. Vedel som, koho konkrétne hľadám, napríklad že hľadám kuchárku z Černobyľa.

Ktoré z tých rozhovorov vo vás zanechali najhlbší dojem?

Rozhovory s kremeľským kuchárom Viktorom Beľajevom, ktorý pracoval v kremeľskej kuchyni štyridsať rokov a videl tam všetko. Jeho kuchárskym majstrom bol Stalinov osobný kuchár. Je ako pochodujúca encyklopédia dejín, veľmi sme sa spolu zblížili, dlho a často sme sa rozprávali aj sme spolu varili.

Cez kuchyňu sa dá rozprávať o dôležitých veciach

Knihu Čo sa varí v Kremli ste písali ešte predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Dnes by to asi bolo nemožné…

Áno, už pri mojej ceste ma viackrát vypočúvali, ale mysleli si, že píšem obyčajnú kuchársku knihu a nevideli v tom nič podozrivé. Nevedeli, že cez kuchyňu sa dá písať aj o politike, a tak ma nechali na pokoji. Preverovali ma, keď som chcel navštíviť Roskozmos. Prístup do agentúry, ktorá vysiela ruských kozmonautov do vesmíru, je prísne strážený kvôli bezpečnosti štátu. Polícia ma skontrolovala aj v súkromnom ubytovaní, museli mať prehľad, kde sa pohybujem a čo robím. Dnes by ma do Ruska nepustili a keby aj, zrejme by ma za tú knihu rovno zatkli a uväznili.

Ako dlho vám trvalo zbieranie materiálu do knihy?

Dva a pol roka a napísal som ju za pol roka. Čitateľom sa kniha páči, už pri predchádzajúcej téme Ako nakŕmiť diktátora sa naučili, že cez kuchyňu sa dá rozprávať o dôležitých veciach.

Po dvoch „kuchárskych“ knihách si všímate aj to, čo zjete vy sám?

Pozerám sa na jedlo viac antropologicky, viac si všímam, čo jedávam, aj to, čo jedávajú iní ľudia. Verím, že zmena sa začína vždy na tanieri, pretože tam sa dá spraviť najjednoduchšie. Už som dovŕšil štyridsiatku a začal som jesť zdravšie, viac zeleniny a menej vyprážaných jedál, aj to hovorí o zmene vo mne.

Witold Szablowski Čítajte viac Vie, ako nakŕmiť diktátora aj vycvičiť medvede

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #spisovateľ #Witold Szabłowski