Foto: Buvik
Schopenhauer a Buvik je celkom nečakané spojenie. Ocení detský alebo mladý čitateľ túto knižku?
Dúfam. Knižka je však určená starším vekovým kategóriám, než tým, na ktoré sa zvyčajne orientuje Buvik. Deti a mládež, to je pomerne široký pojem, do mládeže patria aj mladí ľudia až do 25 rokov. Celkom určite je táto knižka vymyslená najmä pre gymnazistov a stredoškolákov.
Prečo ste sa rozhodli rozpracovať práve filozofiu eristiky a umiestniť ju do detského sveta?
Prvá inšpirácia pre knižku prišla práve zo sveta mladých, nápad na napísanie knihy som dostal pri pozeraní filmu z prostredia študentov. Neustále dookola sa všade omieľa, že treba zvýšiť kritické myslenie, ale ako? Čo to vlastne znamená kriticky myslieť? Ak to chcem vedieť, tak si nevyhnutne musím osvojiť isté pojmy, s ktorými budem vo svojom myslení pracovať. Aj keď si chcem urobiť peknú záhradku, musím si osvojiť príslušné vedomosti, napríklad aké kvety majú rady akú pôdu a podobne. Bez základného náčinia, teda pojmov, si človek nepomôže, a základný pojem v tomto prípade je samotný POJEM.
Prečo podľa vás dnešní mladí ľudia nepremýšľajú kriticky? Protiví sa im, ako v prípade Schopenhauera, premýšľať nad ľudskou nedokonalosťou?
Nikomu sa nechce premýšľať nad nepríjemnými a škaredými vecami. Ale myslím si, že základný problém s kritickým myslením krásne vysvetľuje Schopenhauer v jednej pasáži vo svojej pôvodnej knižke o tom, ako vzniká tzv. všeobecne uznávaný názor. Takýto názor je názorom jedného až troch ľudí, ktorí presvedčia ďalších dvoch – troch ľudí o tom, že je správny. Ďalej sa to už šíri tak, že ľudia sa z prirodzenej lenivosti či nedostatku času spoliehajú na tých prvých troch a takto sa to nabaľuje ako snehová guľa, až kým sa názorová inakosť nestane znakom akéhosi šialenstva. To znamená, že ten, čo neuznáva tento všeobecne uznávaný názor, je považovaný za čudáka. Nemyslím si, že chváliť čudákov za každú cenu je správny prístup, ale byť iný v tom zmysle, že som skeptický a pochybujem, keď mám na to dôvody, je veľmi rozumné, čo je napokon aj odkaz samotného Schopenhauera – na všetko by sme mali mať svoje dôvody.
Foto: Vanessa Massayová
V knihe sa píše: „Každému sa aspoň občas stane aj to, že hovorí nerozumne, a aj tak mu všetci pritakávajú“. Nebolo by teda rozumnejšie mlčať? Viete si predstaviť, že by ľudia namiesto zle vyberaných slov nepoužívali žiadne?
Je to zaujímavý nápad, ale keby taká situácia nastala, asi by sme popreli svoju biologickú podstatu. To, že používame slová, reč a jazyk na to, aby sme sa presadili, je len jeden z možných spôsobov. Napríklad medzi mužmi je bežné, že sa bijú, alebo medzi medveďmi je bežné, že si značkujú svoje teritórium. Čiže ak poprieme svoju biologickú podstatu, tým automaticky poprieme všetky tie elementárne pudy, ktoré nás vedú k presadeniu sa. Úplne základný dôvod túžby po presadení sa je podľa mňa to, že ak sa presadím, tak sa najem, teda si udržím svoj život.
Bolo pre vás zložité nájsť príklady stratégií riešenia konfliktov, aby zodpovedali diskurzu dnešnej mládeže? Predsa len, mnoho mladých ľudí už nerozumie ani mladším súrodencom, keďže trendy sa extrémne rýchlo menia…
Bolo to zložité a vôbec neviem, či sa mi to podarilo. Používal som čo najmenej formálny jazyk a hľadal som témy, ktorými žije dnešná spoločnosť, snažil som sa vcítiť aj do kože stredoškoláka, a zároveň aj do kože bežného prijímateľa správ zo sociálnych sietí a verejného diskurzu.
Čítajte viac FOTO: Opica škorica, pyšný vĺčik a posledný medveď vystrájajú v knižkách
Ako vysvetliť mládeži, prečo je dôležité dávať si pozor na klamné informácie vo virtuálnom priestore?
Keď sa rozprávam so živým človekom, mám k dispozícii oveľa viac dát, viem teda lepšie posúdiť, či si zasluhuje moju dôveru alebo nie. Ak toho človeka nevidím, je to len zopár slov, ktoré si od neho prečítam, a tie slová vedia veľmi klamať, dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú v úmysle sa vzájomne zavádzať, dokážu slová spôsobiť nedorozumenie. Schopenhauer na to má taký príklad, že je to úplne prirodzené, lebo aj keď si dvaja ľudia porovnajú tie isté hodinky, nemusia ukazovať identický čas. Tak je to aj s chápaním významu slov. Lenže keď sa stretnú ľudia s protichodnými potrebami, cieľmi, zámermi, potom môže dochádzať k oveľa závažnejším poruchám v komunikácii.
Foto: František Jablonský
Eristiku možno jednoduchými slovami interpretovať ako túžbu človeka ukázať, že má vždy pravdu. Súhlasíte s tým, že internet je plný pseudointelektuálov chrliacich jeden sofizmus za druhým?
Určite, internet je vlastne ako námestie, kam môže ktokoľvek prísť a povedať čokoľvek. Ľudia majú rôzne názory a rôzne pohnútky, nemusia to byť vyslovene hoaxy, ale predsa by to mali byť názory, ktoré ten či onen človek dokáže odôvodniť. Internet je len prostredie prezentácie rozličných názorov, a vždy je dôležité sa zamyslieť, prečo ich nejaký človek zastáva. Potom je kultúra diskurzu oveľa kvalitnejšia a ľudia z neho majú väčší pôžitok.
Čo by si mal čitateľ z prečítania vašej knihy zobrať?
Že názory môžu byť rôzne, ale dôvody, ktoré nás k nim vedú, by sme mali veľmi seriózne zvažovať.
Čítajte viac Päť predvianočných knižných tipov
