Foto: Grada
Prvá prezidentka, prvá lesbická premiérka
Eliza Reid pochádza z Kanady a na Island prišla za svojou láskou, s budúcim prezidentom sa zoznámili ešte ako študenti. Aby čo najlepšie vykreslila obraz súčasného Islandu, do knihy „brala rozumy“ od iných islandských žien, ktoré pôsobia v rôznych profesiách, majú rôzny pôvod aj rôznu sexuálnu orientáciu a stoja na rôznych stupňoch spoločenského rebríčka. Všetky sa podelili o svoje osobné skúsenosti s tým, ako dnes na Islande žije žene. V čom je teda Island iný, že sa tam ženám darí najlepšie na svete?
„Na Islande už spoločnosť dávno nerieši, či je rodová rovnosť dôležitá, alebo prínosná, ale vedieme debaty o tom, ako ju dosiahnuť. Island má najvyššiu úroveň účasti žien na pracovnom trhu a zároveň štedrú pomoc v materstve. V spoločnosti neexistuje takmer žiadna stigma týkajúca sa slobodných rodičov alebo mladých matiek. Na čele polície a národnej cirkvi je žena. V roku 1980 si krajina zvolila prvú demokraticky zvolenú ženskú hlavu štátu na svete a v roku 2009 mala prvú otvorene lesbickú hlavu vlády na svete,“ pripomína Eliza Reid.
Čítajte viac Príbeh o sexuálnom zneužívaní dieťaťa na javisku v Žiline
Ako z rozprávky
Obrazy, ktoré pred nami kreslí Eliza Reid, nám môžu pripadať ako z rozprávky. Žena, ktorá predsedá správnej rade veľkej firmy, na rokovaní zároveň dojčí svoje dieťa. Jej partner, ale aj mužskí kolegovia sa o dieťa vedia postarať a aj to celkom samozrejme urobia. Na uliciach bežne stretávate otcov na rodičovskej dovolenke s kočíkom. Väčšina islandských žien nevníma deti ako prekážku vo svojej kariére (a ani naopak), nástup do práce môže byť pozvoľný, a hlavne – nie sú na to samy! Pomáha im nastavenie celej spoločnosti naklonené rovnosti.
„Islandský program rodičovskej dovolenky patrí k základom prístupu k rovnosti,“ pripomína prvá dáma Islandu, ktorá s malým bábätkom rozbiehala vlastné podnikanie. Má štyri deti a jej partner, vysokoškolský učiteľ a budúci prezident, si pri každom z nich zobral štyri mesiace rodičovskej dovolenky. Otcovia, ktorí boli na rodičovskej dovolenke, sa neskôr viac zapájajú do starostlivosti o svoje deti vrátane domácich povinností a deti majú menej problémov so správaním.
Čítajte viac Kniha Týždňa: Hviezdna brána
Island bol prvou krajinou sveta, ktorá zakázala zamestnávateľom platiť ženám menej ako mužom za tú istú prácu. Výživné v prípade rozchodu rodičov vyberá od partnera štát, aby sa rodiny vyhli stresovým situáciám. Firma, ktorá nedodrží zákonom predpísanú rovnosť platov mužov a žien je vystavená vysokým sankciám. Nie je možné legálne zaregistrovať predstavenstvo firmy, ktorá nespĺňa požiadavky rodovej rovnosti.
Čítajte viac ROZHOVOR Moja hrdinka je egoistka, výbušná ako odistený granát
Ruka v ruke so snahou o rovnosť pohlaví ide tolerancia voči ľuďom s inou rodovou identitou. Centrálny kostol v Reykjavíku je trvalo pomaľovaný dúhovými farbami, „aby pripomínal záväzok spoločnosti k rozmanitosti a rovnosti“. Islanďania si od 15 rokov môžu zmeniť meno aj označenie pohlavia. Transrodové osoby môžu od 16 rokov po konzultácii s lekárom užívať hormóny na zmenu pohlavia. Na tranzičné zákroky nikto nepotrebuje úradné povolenie a sú hradené z verejného poistenia. A v úradných formulároch sa uvádzajú údaje o rodičovi 1 a rodičovi 2, nie o matke a otcovi.
Väčšina žien v knihe Elizy Reid sa zhodla, že legislatíva rovnosti pomáha, ale stále je čo robiť. Napríklad v prístupe žien k investíciám. Island nie je členskou krajinou EÚ, ale ju súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto krajina prispieva na projekty rodovej rovnosti najviac spomedzi všetkých štátov, no islandské podnikateľky sa, podobne ako iné Európanky, len ťažko dostávajú ku grantom. „Muži vlastnia 95 percent peňazí a peniaze hýbu svetom,“ podotýka jedna z podnikateliek. V knihe Elize Reid spoznávame históriu, kultúru a tradície malej ostrovnej krajiny, kde hrajú dôležitú úlohu príbuzenské väzby, ale aj vzájomná podpora a tolerancia. Môžu k tomu prispievať zákony na rovnosť šancí alebo aj časté kúpele v teplých prameňoch, kde sa rozdiely stierajú? V každom prípade je to kultúra, v ktorej je hodnotou úcta k človeku.
