Vaša kniha Slúžka vychádza v druhom vydaní a onedlho diváci uvidia v kinách jej filmové spracovanie – to sa tak často slovenskému spisovateľovi či spisovateľke nepodarí.
Nepodarí a ja som za to vďačná, stále tomu nemôžem uveriť. Je to spisovateľská méta a tá sa mi splnila.
Prečo ste si zvolili historickú tému? Dej knihy aj filmu sa odohráva v čase, keď dohasínala rakúsko-uhorská monarchia – prečo ste si nevybrali niečo súčasnejšie?
Myslím, že ľudia sa málo zaoberajú históriou zo ženského pohľadu. Poznáme mužský pohľad na tú dobu, ako sa ide do zákopov a niekto chce niekoho zastreliť, ale nepoznáme históriu z pohľadu žien, ktoré poskytujú zázemie a slúžia všetkým, aby všetko fungovalo, ako má, napriek politike. To je aktuálne stále a ak si nebudeme pripomínať históriu aj zo ženského pohľadu, nedostaneme sa ďalej.
Hlavná hrdinka je slúžka Anka – v knihe ide slúžiť do Viedne, vo filme sa dej presúva do Prahy. Prečo?
Skutočná Anka išla slúžiť do Budapešti, ja po maďarsky neviem, ale po nemecky áno, preto som dej v knihe presunula do Viedne. A filmový dej sa odohráva v Prahe z produkčných dôvodov, bol tam náš koproducent.
Inšpirovali ste sa však skutočným príbehom, akým?
Príbeh, či už v knihe alebo ten filmový, je postavený na reálnej postave pestúnky, ktorá sa starala o moju mamu.
Nájdeme tam aj reálie z Banskej Štiavnice, stále je to vaše obľúbené mesto?
Áno, pri písaní som čerpala z historických zdrojov, ktoré opisovali Štiavnicu presne v období pred Prvou svetovou vojnou, ako tam fungoval život.
Film sa však od knihy líši v jednom dôležitom fakte: zmení sa objekt lásky a túžby.
V knihe o slúžke sa romantický vzťah dal vyjadriť vzťahom s mužom. Film si vyžaduje viac dramatizácie, aby človek lepšie vyjadril, čo chce povedať – a ja som chcela ukázať vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorý nie je možný, ktorý nemôže dôjsť k naplneniu. Takže zmenou mužského objektu ženskej lásky na lásku ženy k žene sa tento motív ešte umocnil.
Do vývoja filmu zasiahol ešte váš otec, ako?
Áno, on prišiel s nápadom, že objektom romantického záujmu by nemusel byť muž, ale žena. Bolo to len v teoretickej rovine, ale mal pravdu. Takto to lepšie vyjadruje, čo chceme povedať. Láska nemá hranice a je to nadčasová téma, ale láska medzi dvoma rovnakými pohlaviami má u nás stále sťaženú existenciu.
Odhliadnuc od lesbickej lásky – považujete svoju knihu za ženskú a aj film za ženský?
Áno, príbeh Slúžky je vyslovene ženská téma, ako zaznie aj v jednej replike: žena sa môže aj zodrať a muž si iba prdne a už o ňom píšu v novinách. Mali sme pre to aj problémy s financovaním. Sme vyslovene ženský tím: ženy producentky, žena režisérka, pieseň k filmu zložila a naspievala žena – takže sme sa pohybovali v ženskom svete a som na to hrdá.