Michaela Jurovská je podpísaná pod desiatkami prekladov francúzskych a talianskych literárnych a dramatických diel do slovenského jazyka. Rovnako obsiahle je tiež jej publicistické a esejistické dielo. Súčasťou jej bohatej profesionálnej dráhy je potom niekoľkoročné pôsobenie v diplomacii, a tiež prax vysokoškolskej učiteľky. Významná prekladateľka, literárna kritička a publicistka Michaela Jurovská oslavuje 80 rokov.
Michaela Jurovská sa narodila 26. januára 1943 v Bratislave. Vyštudovala francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Na základe tzv. umiestenky jej ponúkli prácu učiteľky na východnom Slovensku. Dala však prednosť novinárskemu povolaniu tým skôr, že už od sedemnástich rokov publikovala v rôznych periodikách. „V Smene boli ochotní vziať ma za redaktorku, aj mi to dali na papieri, ktorý som priložila k oficiálnej žiadosti o uvoľnenie z učiteľských služieb,“ zaspomínala si Jurovská v rozhovore pre literárny časopis Rozum.
Čítajte viac Zakázaná láska: Jesenská nesmela prekladať a trpela kvôli Živagovi
Do Smeny nastúpila v roku 1965, krátko pracovala ako jazyková redaktorka, potom získala miesto na sekretariáte a oboznamovala sa so všetkými činnosťami spojenými s vydávaním novín od redigovania až po odoslanie do tlačiarne. Jedným z jej prvých úspechov bol rozhovor s Dominikom Tatarkom. Spisovateľa stretla náhodou v bratislavskej kaviarni Krym, samotné interview vzniklo na zámku v Budmericiach. Vyšlo s názvom Poučenie z literatúry a Jurovskú ešte dlhé roky spájalo s Dominikom Tatarkom priateľské puto. Počas normalizácie sa pokúšala o jeho návrat do literárneho diania.
Sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968 považuje Jurovská dodnes za tragédiu. V tom čase odišla zo Smeny na dva a pol roka trvajúce štipendium v Ústave svetovej literatúry a jazykov Slovenskej akadémie vied (SAV). V období normalizácie bola odbornou asistentkou na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK a vedeckou ašpirantkou na Katedre slovenskej literatúry UK, pôsobila tiež v slobodnom povolaní. V rokoch 1987 – 1990 pracovala na oddelení prekladovej literatúry Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie.
Čítajte viac Viete, ako vznikla koketa či huncút? Pátrať po pôvode slov je zábava
Po Novembri '89 spoluzakladala Slovenskú spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry (1990), zároveň sa jej otvorila cesta pre vstup do diplomatických služieb. V rokoch 1991 – 1992 zastávala post kultúrnej radkyne na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), resp. Slovenskej republiky (1993 – 1996) v Paríži. Michaela Jurovská sa vyprofilovala na uznávanú prekladateľku umeleckej literatúry a dramatických diel z francúzštiny a taliančiny. Venuje sa aj kritickej reflexii umeleckého prekladu.
Za svoju prácu dostala Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1977 a 1992). Je francúzskou Rytierkou umenia a literatúry (1992) a Rytierkou Rádu hviezdy spolupatričnosti s Talianskom (2004), nositeľkou Ceny Jána Hollého (1986, 2001) a Ceny ministra kultúry SR (2003), ako aj talianskej Ceny Elsy Morante (2012) a Ceny Slovenského centra AICT (Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov) za mimoriadny prínos v oblasti divadla (2016).
Za preklad knihy Borisa Viana Červená tráva získala opäť Cenu Jána Hollého (2019) a o rok neskôr jej udelili Cenu Blahoslava Hečka za celoživotné dielo.
V rozhovore pre TASR pred časom uviedla: „Slovensko zatiaľ nemá nijakú dlhodobú či aspoň strednodobú koncepciu kultúrnej politiky. Umenie a kultúra sa stále u nás vnímajú len ako ozdoba či prívesok, prípadne ako niečo, čo sa robí samo! Pritom cez kultúru, umenie, literatúru si malý národ môže vybaviť všetko, aj veci politické a ekonomické, len to musí robiť dôsledne a cieľavedome.“
Zdroj: litcentrum.sk
Čítajte viac Prekladateľ je ako nindža, tvrdí Etgar Keret. Silvia Singer prekladá jeho knihy z hebrejčiny
