Foto: Tatran
Spisovateľka Maggie O'Farrellová pochádza zo Severného Írska a pozornosť slovenských čitateľov získala už románom Hamnet, variáciou na život Williama Shakespeara o tom, ako sa zo života rodí literatúra. V novom románe Manželský portrét znova siahla do histórie, do 16. storočia, a tentoraz nás prenesie do talianskej Florencie. No ako sa dozvieme, život v renesančnej spoločnosti nebol ani zďaleka iba plný lásky k umeniu – v prvom rade sa podriaďoval prísnej spoločenskej a mocenskej hierarchii. Paláce boli plné hudby, obrazov, sôch a záhrad s fontánami, no za ich stenami sa často diali veľmi kruté udalosti, pred ktorými nebolo úniku.
Čítajte viac Knižný tip Pravdy: Hamlet ako ho nepoznáte
Vládca a neskrotná
Maggie O'Farrellová nás prevedie životom v šľachtickom paláci v rodine vládcu Florencie Cosima de'Medici a jeho španielskej manželky Eleonory, ktorá vďaka početnému potomstvu získala prezývku Plodná. Plodnosť sa očakáva aj od jej tretej dcéry Lukrécie, ktorú v pätnástich rokoch z politických dôvodov vydajú za Alfonsa dʼEste, vojvodu z Ferrary. Hlavným cieľom dohodnutého sobáša je upevnenie moci spojením oboch rodov.
Na to ju koniec koncov vychovali – vydať ju, využiť ako ohnivko v reťazi moci, nechať ju porodiť dedičov
Lukrécia bola odmalička zvláštne dieťa, iné než ostatné v rodine. Vnímavá, citlivá, no zároveň neskrotná povaha s láskou k maľovaniu aj k divej prírode jej vyslúžila od súrodencov posmešky a ústrky. V rodine bola prehliadaná, u rodičov menej obľúbená, no nie nemilovaná. Matka riadila výchovu a vzdelávanie detí pevnou rukou, rovnako ako otec riadil život v celej provincii. Lukrécia si podľa vzoru rodičov z domu niesla obraz manželského zväzku ako rovnocenného vzťahu plného harmónie a lásky. Vo svojom mladom veku verila, že také bude aj jej dohodnuté manželstvo. Vo svadobný deň, hneď za úsvitu po hostine, sa s novým manželom vybrala v ústrety neznámej budúcnosti.
V Manželskom portréte sa črtá obraz renesančnej rebelantky a na pozadí príbehu mladej ženy, ktorá nevládne svojím osudom, vynára sa obraz spoločnosti, v ktorej žena nemá žiadne práva
„Medové týždne“ strávili vo vidieckom sídle a Lukrécia si užívala sviežosť záhrad a nebývalú voľnosť. Rodičovské prísne pravidlá ostali vo Florencii, a nové zákony dvora z Ferrary boli ešte ďaleko, hoci čoskoro sa im bude musieť podriadiť. Od mladej vojvodkyne sa očakávalo jediné: dať mužovi dediča. „Na to ju koniec koncov vychovali – vydať ju, využiť ako ohnivko v reťazi moci, nechať ju porodiť dedičov mužom ako Alfonso. Jej bratov, naopak, vychovávajú ako vládcov – učia ich bojovať, argumentovať, polemizovať, vyjednávať, švindľovať, zavádzať, vyčkávať, postrehnúť príležitosť, intrigovať a manipulovať, upevňovať si moc.“
Čítajte viac Umenie bolo jej vášňou, láska osudom. Kto bola Peggy Guggenheim?
Čo sa skrýva v spodnej vrstve jej manželského portrétu, prekrytej formálnou ohľaduplnosťou?
Renesančná rebelantka
Čím viac Lukrécia Alfonsa spoznáva, tým viac sa zmieta medzi láskou a oddanosťou, akú vyžadovali spoločenské konvencie, a pochybnosťami a vzdorom. Jej muž mal viacero tvárí: jednu pozornú a láskavú, inú prísnu až krutú. Ako vladár nestrpel žiadny odpor. Aj manželka vojvodu sa musela manželovi plne podriadiť, no Lukréciu spaľoval vzdor. Chvíle odcudzenia si lieči maľovaním miniatúr. Maľuje odmala a na drobné drevené doštičky zachytáva nespútanú silu a krásu prírody aj ľudských vzťahov. Niektoré podobizne sú však príliš živé a pravdivé, tie prekryje nevinným zátiším, aby dvere do jej vnútra neostali otvorené. Čo sa skrýva v spodnej vrstve jej manželského portrétu, prekrytej formálnou ohľaduplnosťou? Trúfne si to odhaliť?
Maggie O'Farrellová je talentovaná rozprávačka so zmyslom pre hĺbku ľudských vzťahov a zároveň majsterka napätia. V jej Manželskom portréte sa črtá obraz renesančnej rebelantky a na pozadí príbehu mladej ženy, ktorá nevládne svojím osudom, kreslí obraz spoločnosti, v ktorej žena nemá žiadne práva. Postavy a udalosti v tomto románe sú skutočné, pripomína autorka, hoci mnohé sa odohralo trocha inak, v rodine de'Medici ostali nepotrestané vraždy dvoch manželiek, s tichým súhlasom rodín. Dobový obraz násilníckych rodinných vzťahov nie je až taký vzdialený – koľko je takých neústupných rodičov a mužov vladárov aj dnes? „Lukrécii je jasné, že akási životne dôležitá časť jej vnútra sa nikdy neohne, nikdy sa nepoddá.“ Môže prežiť?
Čítajte viac VIDEO Hana Lasicová: Lásku ženy k žene do filmu navrhol môj otec
