Recenzia: Eugen Gindl a jeho autentické ja

Foto: KPTL

Eugen Gindl Na hrane možného. Eugen Gindl

Fascinujúci vnútorný svet

Čitateľ sa tak postupne zoznamuje s Gindlovým životným príbehom, s jeho politickým i filozofickým presvedčením, s jeho cestovateľskými zážitkami i láskou k písaniu. Bola to nepochybne nevšedná osobnosť – nielen dlhoročný redaktor Života a šéfredaktor Kozmosu, ale aj filmár, aktivista a cestovateľ, ktorý pochodil poriadny kus sveta. To, že si autor zvolil na prerozprávanie jeho príbehu práve formu rozhovorov, bola skvelá voľba – je intímna a autentická, čitateľ tak Gindla spoznáva v inom svetle, ako by to bolo pri bežnej biografii. Ide o respondenta, o akom sníva každý novinár – jeho odpovede na jednoduché a otvorené otázky sú obšírne, často skáče z témy do témy, na konci ale vždy čaká ucelený záver. Jeho vnútorný svet musel byť fascinujúci – ako často nájdete človeka, ktorý má hlavu plnú myšlienok, a predsa v nich nemá chaos?

Čítajte viac Eugen Gindl: Svetobežník bez pasu

Z jeho odpovedí je tiež jasné, že mu nikdy nechýbalo sebavedomie a vždy si bol vedomý svojich kvalít. V knihe by ste len ťažko hľadali miesto, na ktorom by o sebe nejako zapochyboval. Zaujímavé sú jeho postrehy z novinárskeho prostredia v časoch totality, nežnej revolúcie i po nej. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do toho, ako to vtedy fungovalo a posúdiť, ako veľmi zlé či dobré to bolo.

Gindl bol ľavičiarom, napriek tomu sa vyhýbal extrémom a dalo by sa o ňom povedať, že vo svojich politických názoroch bol umierneným človekom. Významne sa zasadil o poukazovanie na ekologické témy – či už článkami, alebo filmami – v časoch, keď to ešte nebolo „v móde“. Aj z tohto dôvodu ide o osobnosť, o ktorej by sa malo vedieť viac, a ktorá by mohla poslúžiť ako inšpirácia vo viacerých oblastiach. Preto je dobre, že táto kniha vznikla – zdá sa totiž, že o Gindlovi sa vo všeobecnosti hovorí len veľmi málo.

Foto: Pravda - Ľuboš Pilc

Eugen Gindl Eugen Gindl na archívnom zábere.

Večný optimista

Spôsob, akým je napísaná, je pútavý natoľko, že ju človek stihne prečítať do dvoch dní. Texty dopĺňajú archívne zábery z Gindlovho života – s jeho priateľmi, so spolupracovníkmi, s manželkou, ale aj z rôznych cestovateľských zážitkov. Ako rodák z Liptova v rozhovoroch zdôrazňuje krásy Slovenska, ktoré prešiel krížom-krážom, zároveň netají svoju vášeň po neustálom objavovaní nových zážitkov v zahraničí.

Knihu uzatvára dojemný text Gindlovej manželky Zuzany Gindl-Tatárovej, ktorá približuje, ako sa spoznali a aký život spolu prežili. Eugen Gindl k životu pristupoval s nezvyčajnou pozitivitou, ktorá však ani v najmenšom nebola naivná. Vedel, ako to vo svete chodí, a s problémami si vedel poradiť. Z jeho bezprostrednosti pri rozhovoroch sa dokonca zdá, akoby to bolo až príliš dobré a jednoduché – pri takomto type publikácie by sa ale len ťažko dala očakávať nejaká kritika namierená voči jej protagonistovi. Ak sa na ňu teda pozeráme v kontexte toho, ako sám Gindl vnímal svoj život, ide o naozaj výnimočné a širokej verejnosti prístupné dielo, ktoré stojí za prečítanie. Je veľká škoda, že sa Eugen Gindl nedožil jeho vydania.