Knihu, ktorú preložila Zdenka Buntová, venoval autor Andrew Morton svojej mame a celej vojnovej generácii. Kráľovná Alžbeta II. k tejto generácii patrila, niesla v sebe jej osudy a vlastnosti. Kraľovať ju naučil Winston Churchill, hrdina druhej svetovej vojny a geniálny politik. Alžbeta bola možno aj jeho tajnou láskou, iste ju mal rád, venoval sa jej. Pochytila od neho veľa vedomostí, stala sa v spoupráci s ním silnou osobnosťou, ktorá sa vedela ovládať a chápala, čo znamená kraľovanie, že koruna dáva panovníkovi obrovskú moc, výsady, ale zároveň je to monštrum, ktorému sa musí podriadiť.
Práve tým je nová kniha o kráľovnej Alžbete II. a jej dobe zaujímavá. Andrew Morton v nej zhrnul známe fakty, ale odhaľuje aj ich pozadie. Približuje zápasy, ktoré musela kráľovná podstúpiť vo svojom vnútri, keď sa rozhodovala, ako sa zachová, či už pri rodinných škandáloch, alebo v politických situáciách. Vždy musela myslieť predovšetkým na monarchiu. Monarchia nie je z betónu. Je živá a krehká.
Čítajte viac Súkromné fotografie britskej kráľovnej Alžbety II. z vojny predá aukčná sieň
Konzervy sú tiež potrebné
Kráľovná žila dlho (1926 – 2022), panovala dlho a za ten čas sa na svete všetko zmenilo, ale monarchia je tu stále, hoci niektorým odporcom prekáža, že stojí veľa peňazí, že to je prežitok. Ako však vidno zo záujmu o kráľovskú rodinu, stále má dosť fanúšikov. Nielen preto, že zachováva tradície, zvyky, rituály, paláce a šperky, ale sa v nej aj zrkadlí, ako sa mení ľudské správanie, etiketa, dohodnuté normy. Čo bolo, čo je. Konzervy sú tiež potrebné.
V knihe sa čitateľ oboznámi so starými časmi, keď bolo všetko ešte veľmi prísne, kráľovná musela mať dobré nervy a často držať jazyk za zubami. Časom sa však už aj ona mohla uvoľniť, hoci dôstojnosť si musela zachovať za každých okolností. A tie boli často náročné. Životopisec vedie čitateľa práve do tejto diskrétnej zóny, sleduje kráľovnú v rôznych intímnych situáciách, aj v samote, keď tŕpla, obávala sa niečoho alebo sa tešila či uvoľnila.
Foto: Andrew Milligan / PA Images / Profimedia
Muž bol fešák
Alžbeta mala šťastie na muža. Aj vďaka Philipovi mohla byť taká vyrovnaná a dôstojná. Nezmietali ňou vášne, nemala žiadne nevhodné zamilovanosti, ako jej nešťastná nevesta Diana, alebo obmedzovaná bohémska sestra Margaret. Philip bol sebavedomý, urastený muž, ktorý sa k nej aj vzhľadovo hodil. Dorozumievali sa vraj často pohľadmi a spájal ich zmysel pre humor.
Doma kraľoval Philip a on mal posledné slovo. Niekedy sa vraj aj poriadne rozčúlil. Kráľovná vraj však vedela, že Philipove výbuchy hnevu prichádzali a odchádzali ako letná búrka a vedela aj, ako na ne: „Jednoducho sa neobjavím, kým sa Philipovi nezlepší nálada,“ cituje Morton a pokračuje: „Nech už boli ich nezhody akékoľvek, do obrovskej manželskej postele v Buckinghamskom paláci na konci dňa vždy vliezli spolu.“
Ich manželstvo bolo ozaj kráľovské. Philip aj Alžbeta pochádzali z generácie, ktorá očakávala vo vzťahu ak už nie vernosť, tak aspoň lojálnosť. „Ona bola pripravená odpustiť mu takmer všetko, lebo jej bol spoľahlivou oporou.“
Posteľná scéna
Však ani on to nemal ľahké! Kráľovná sa stále pohybovala medzi mužmi a iste mala plno ctiteľov a fanúšikov. V knihe je podrobne opísaná aj situácia, keď sa k nej dostal muž z ulice, ktorý sa chcel posťažovať na príkoria a sedel kráľovnej na posteli, v ktorej ona ležala. Hoci tu nešlo o erotiku, je to riadne dramatická posteľná scéna. Chúlostivejšie pôsobí situácia, ktorá sa odohrala na recepcii a aktér išiel až na telo. Bol to kozmonaut Jurij Gagarin.
Autor píše: „Po úvodnom predstavení sa zjavne nervózny kozmonaut posadil vedľa kráľovnej a potom ju na jej veľké počudovanie pohladkal po nohe tesne nad kolenom. Kráľovná si spomenula na radu kráľovnej Márie, udržala na tvári úsmev a ďalej popíjala kávu. Neskôr jej Gagarin prostredníctvom tlmočníkov vysvetlil, že sa jej dotkol iba preto, aby sa uistil, že je skutočná.“
Toto bolo teda poriadne obchytkávanie, to by neobstálo ani dnes, keď sa mravy uvoľnili a najmä zmizla škrobenosť a tajnostkárstvo. Aj kráľovská rodina je čoraz otvorenejšia a mnohé tabu sa rúcajú. Nedávno však vyšlo najavo, že princ Harry vo svojej knihe klamal o tom, ako prišiel o panictvo. Vtedajšia priateľka prezradila, že to bolo na poli, nemali vážny vzťah a obaja boli opití. Ľudia dnes chcú vedieť všetko a všetko aj povedať. Svet tým stráca tajomstvo a stáva sa všedný.
Foto: BY RON BELL / PA Images / Profimedia
Dianin príbeh
Inak to bolo s princeznou Dianou, ktorá tiež šokovala otvorenosťou, ale bolo to zaujímavé a funkčné. Riešila si svoj osud a na pochode o tom rozprávala. Autor tejto knihy približuje, ako Diana zmenila život na kráľovskom dvore a konkrétne aj kráľovnú Alžbetu. Diana totiž na seba neupozorňovala len drámami v ľúbostnom živote, ale aj originalitou v živote verejnom.
Bola veľmi citová, spontánna, úprimná a spravodlivá. Diane vraj odpustili príbuzní a aj rôzni neprajníci všetky pochabosti, keď v apríli 1987 v londýnskej nemocnici podala ruku bez rukavice pacientovi chorému na AIDS. Ľudia mali z tejto – vtedy neliečiteľnej – choroby hrôzu a utekali pred chorými. Správa o Dianinom čine obletela svet a každý žasol nad jej ľudskosťou a nebojácnosťou. Potvrdilo sa, že Diana je iná, záleží jej na všetkých ľuďoch a nefilmuje to.
Čítajte viac Knihu britského princa Harryho napísal ghostwriter. Spôsobuje nákupný ošiaľ
Kráľovná síce nevyjadrovala nadšenie z nevesty, ale aj ona sa menila pod dojmom Dianinho správania a postupne menila niektoré svoje zvyky. Morton píše, že keď napríklad navštívila nejakú školu, už nestála vedľa riaditeľa, ale sadla si medzi deti. Inokedy sa zasa dala odfotiť s personálom McDonald's alebo išla na návštevu k náhodnej dôchodkyni a dala si u nej čaj a sušienky. Inšpirovala sa Dianinými témami.
Podrobnosti autor životopisu uvádza aj z okamihov automobilovej nehody, pri ktorej princezná Diana prišla o život. Prvé správy vraj naznačovali, že Diana utrpela len zlomeninu ruky a z miesta nehody odchádzala po svojich. Kráľovnina prvá reakcia na túto správu bola zvláštna, všetkých zarazila výrokom: „Niekto musel namastiť brzdy!“ Ľudia si tie slová vysvetľovali ako prejav šoku, veď podobných dohadov bolo vtedy veľa. Kráľovná vraj myslela, že Diana bola nevinná obeť a že nešťastie bolo nastražené proti Dodimu kvôli jeho otcovi.
Skrátka, reči sa hovoria, chlieb sa je – a život ide ďalej. Autor knihy povyberal fakty, ktoré z kráľovninho príbehu nerobia ani rozprávku, ani operetu, ani bulvár, ale mozaiku neobyčajného života.
