Dozvedeli ste sa z monografie niečo nové o sebe?
Zaujalo ma dodatočne zdôraznené spojenie hmatu a duše v mojej tvrobe a to v súvislosti s keramikou. Ide o hodnotenie spred desaťročí, no vystihlo prepojenie remeselnosti a osobného vnímania.
Vraj máte rada usporiadanosť a harmóniu – kde ju čerpáte?
Pri spracovaní námetu, ktorý ma zaujal, musí byť aj nadšenie a potešenie. Čiže harmónia je medzi mnou a témou.
V monografii sa dočítame, že ste mali zaujímavé detstvo, pestrú rodinnú históriu. Vaši predkovia žili na východe, venovali sa aj garbiarstvu, aj remenárstvu, boli učitelia aj stolári, mama bola dokonca žeriavnička. Ako ste začínali vy?
Starý otec z otcovej strany mal stolársku dielňu a objednávky aj z Viedne. Asi určitú remeselnú zručnosť, estetickosť a cit pre materiál som mohla zdediť. Remeslá boli v Uhorsku, na území dnešného Slovenska, vysoko rozvinuté. Matka nás viedla k umeniu, starší brat vychodil ľudovú školu umenia, hral na harmonike, na gitare, staršia sestra chodila súkromne na klavír. Ja som inklinovala od detstva ku kresleniu a k maľovaniu. Na začiatku som maľovala obrazy podľa slovenských maliarov (napríklad Martin Benka), kresby z módnych časopisov a voľné témy. Rok predtým, ako som sa prihlásila na SŠUP v Bratislave, známu „šupku“, matka mi našla školenie v kresbe u amatérskeho výtvarníka. Ten býval v podhradí, a tak v spleti bratislavských uličiek a domov ma učil hlavne perspektívu.
Foto: archív autorky
Študovali ste aj na oddelení keramiky u Teodora Lugsa. Vtedy bola keramika v umení priam v móde – trvá to?
Pôvodne som chcela ísť na grafiku, tam som sa pre limitovaný počet nedostala. Prijali ma na keramiku, k českému sochárovi Lugsovi, ktorý sa venoval aj keramike a nepriamo nás viedol k sochárskemu prejavu. Po skončení vysokej školy som využila znalosti keramiky v reliéfnej tvorbe. Na Slovensku a v Čechách bola za prvej republiky silná tradícia keramických ľudových dielní, komerčných i umeleckých. Po druhej svetovej vojne, po vzniku VŠVU v Bratislave, zažili všetky výtvarné disciplíny, teda aj keramika, rozlet.
Čítajte viac Výtvarník Matúš Maťátko: Znamenia zverokruhu prežili všetky režimy
Na VŠVU vás učili profesori Ladislav Čemický a Ján Želibský, to sú dnes už legendy. Prezradili vám nejaké tajomstvá? Akí boli v škole?
Ladislav Čemický bol zábavný, kamarátsky, pohodový človek, v práci dôkladný. V 3. ročníku som prešla k Jánovi Želibskému na oddelenie krajinárskej a figuratívnej maľby. Vzbudzoval rešpekt, bol to profesionál, pedant a veľmi prísny, ale vedel byť aj milý, ak sme mali výsledky. Mal vraj nos na výber svojich študentov, čo sa týka kvality, a tým sme sa medzi sebou – všetky jeho ročníky – navzájom inšpirovali.
Foto: archív autorky
Ako ste vyberali diela pre obrazovú časť monografie?
Výber obrazov je z každého vývojového obdobia. Tematicky som sa zaoberala slovenskou krajinou, morom, ekológiou i figuratívnymi motívmi. Mám rada aj zasnežené krajiny, tie dnes už možno pôsobia ako retro obrázky, snehu máme málo. Včlenenie figuratívneho motívu do krajiny má evokovať určitú situáciu – buď kladnú, alebo negatívnu – v pôsobení človeka na prírodu.
Váš obľúbený motív sú jablká. Čo vám symbolizujú?
Motív jablka je hlavne estetický a kompozičný prvok v obraze. Jabĺčko symbolizuje prepojenie prírody s človekom svojou krásnu a účelnosťou. Vieme, že jablko sa zobrazovalo ako symbol už pri vzniku kresťanstva.
