Renesančná, no vôbec nie romantická láska je témou knihy Maggie O'Farellovej Manželský portrét. „Nedovolí mu zabiť ju, skoncovať s ňou. Lenže ako môže ona, šestnásťročná nevesta, na svoj vek navyše malá, bez spojencov a priateľov, premôcť jeho, vojaka, vojvodu, dvadsaťsedemročného muža? Tak uvažuje mladá Lukrécia, dcéra vládcov Florencie, ktorú v dohodnutom sobáši vydali za Alfonsa d'Este, vojvodu z Ferrary. Napokon, na to ju vychovali, aby porodila dediča. "Nevedela, že si na ňu ľahne, že bude takto pritlačená, celá pokrytá jeho telom. Nevedela, že bude musieť tak nevzhľadne zdvihnúť nohy ako kobylka alebo že jej bude pod jeho ťarchou stonať chrbtica a panva. Alfonso znova opakuje, že jej neublíži, nemusí sa báť. Ale potom jej napriek tomu ublíži.“
Foto: Tatran
Súčasné podoby lásky nájdeme v poviedke Daše Krištofovičovej Veľká kniha debilov. „Raz spolu mali sex a asi o pol piatej ráno ten debil povedal tomu dievčaťu, nech sa netvári, že podľa neho by sa aj tak vyspala so všetkými jeho kamarátmi debilmi, keby bola taká možnosť. Nepovedala na to nič, lebo však čo by ste povedali, keď vám niekto hodí srdce do mixéra? … Alebo: "Raz prišiel taký iný debil k dievčaťu domov dať jej kopačky po dvoch týždňoch chodenia. Prišiel, sadol si do obývačky a povedal, že to asi dajak necíti a že a k sebe nehodia a že chce byť radšej sám. Dievča to prijalo s pokojom Angličanky, ešte debila vyprevadilo dole pred panelák. Predtým, než debil nastúpil do auta, sa na ňu tak významne zadíval, akoby si chcel uložiť spomienku na jej tvár alebo čo. Vtedy dievčaťu napadlo, že tento debil je ale ukážkový chuj a že by si zaslúžil na papuľu. A hneď nato jej napadlo, že kedy, keď nie teraz?“
Foto: KK Bagala
„Ak chce zrelá žena vstúpiť do manželstva, nech si nájde muža, čo má rád zvieratá. Chlapec, ktorý sa staral nejaký čas o psa alebo vranu, iste dokáže pochopiť, že i manželka potrebuje pravidelné dávky opatery,“ začína svoju knihu s názvom Láska spisovateľ Rudolf Sloboda. Aj v jeho podaní má láska veľa podôb, v tejto knihe zaznamenáva svoje postrehy zážitky a úvahy muža po tridsiatke, v jeho dňoch sa mieša každodenná skutočnosť s predstavami. „Raz som už s dcérou utiekol. Ochorela, musel som sa vrátiť. Prečo chcem vziať dcéru? Lebo pokladám túto domácnosť za peklo. A nie a nie zlepšiť pomery. Každodenné sváry a nedorozumenia, blázinec, hystéria, ponižovanie, rátanie, vzdychanie, obmedzenosť, primitivizmus, žrútstvo, a navyše hukot áut z ulice a hukot výťahu.“
Foto: KK Bagala
Lásku medzi rodičmi aj lásku medzi rodičmi a dieťaťom zobrazuje kniha Svoj podiel noci niesť (Mariana Enriquez, vydavateľstvo Inaque). Nesie sa v nálade juhoamerického mysticizmu, temná diktatúra tajomného Bratstva je v nej kombinovaná s realitou vojenskej diktatúry. Bratstvo hľadá večný život cez hrôzostrašné rituály, muž – otec – je jeho médiom a svojho syna Gaspara chce pred rovnakým osudom uchrániť. Jeho manželka situáciu vníma tiež veľmi intenzívne: „V dňoch, keď nebol pri mne, pociťovala som fyzickú bolesť. V tomto odlúčení na mňa po prvý raz doľahla neistota. Keď sa vrátil, povedal: chýbaš mi, potrebujem ťa, odpúšťam ti, zabil by som ťa, nemôžem byť ďaleko od teba a od Gaspara. Ako môžeš čo i len pomyslieť na to, že by sme im odovzdali svojho syna?“
Temné scény plné hrôzy sa prelínajú so skutočnými udalosťami v Argentíne. Domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, čo sú prechodmi do iných svetov, desivé rituály s ľudskými obeťami. V pozadí desaťtisíce obetí vojenskej diktatúry a represálie moci.
Z celkom iného súdka je láska v knihe britskej autorky Bernardine Evaristo Dievča, žena, iné. Prepletajú sa v nej osudy dvanástich prevažne ženských postáv, ktoré žijú v rozpätí troch – štyroch generácií. Príbeh sa citlivo a pritom otvorene a vtipne dotýka tém od rasizmu cez feminizmus a ľudí LGBTQI+. Búra nejedno tabu, testuje hranice tolerancie. Hlavná hrdinka je mladá žena, ktorú splodila lesbická matka a homosexuálny otec, jej mama si v mladosti užívala voľnú lásku. „Amma prežívala lásku k jednej osobe ako väzenie, neodišla predsa z domu, aby sa jej slobodný a dobrodružný život skončil, lebo sa pripúta k túžbam niekoho iného.“ Lenže napokon sa našla bytosť, ktorou sa v spoločnosti odprevádzali na záchod aj po dvadsiatke, aj po päťdesiatke. Iná hrdinka zas okúsi, že aj v lesbickom vzťahu možno zažiť domáce násilie, ďalšia pre svoju čiernu pleť musela s vysokoškolským diplomom pracovať ako upratovačka a nájdeme tu aj nebinárnu osobu, šťastnú so svojou láskou.
