Oportunista Rubašov
Hlavným hrdinom (či antihrdinom) je istý Nikolaj Salmonovič Rubašov, kedysi vysoko postavený človek, ktorý popri iných stál na čele komunistického režimu. Tento muž v strednom veku, ktorý si je priveľmi dobre vedomý vlastnej dôležitosti, sa jedného dňa dostane za mreže – pochopiteľne, z politických príčin.
Väčšina deja sa odohráva vo väzbe, v ktorej sa výrazne mení smer Rubašovových myšlienok a plánov, ako sa zo situácie vymaniť. Čitateľ cíti chlad a sterilitu väzobnej cely takmer na vlastnej koži, rovnako tvrdo naňho doliehajú neskoršie dobre premyslené taktiky na zlomenie Rubašovovho ducha – bitka ani nie je potrebná, stačí odopretie spánku.
Čítajte viac Jedenásť špagátov a trikrát doživotie. Ako komunisti popravili vlastných súdruhov
Rubašov je archetypom človeka, ktorého dobehli jeho vlastné skutky. Spočiatku možno boli jeho úmysly čisté, čitateľovi sa to však nechce veriť. Počas celého príbehu totiž pôsobí povrchne, tvrdo a sebecky, len ťažko sa tak dá uveriť, že mu niekedy záležalo na proletariáte, za ktorý revolúcia bojovala. Najlepšie by sa Rubašov dal opísať ako oportunista.
Tma na poludnie v istých úsekoch pripomína Kafkovo nedokončené, no napriek tomu prevratné dielo Proces. Rubašov sa ocitol v pasci, z ktorej nedokáže nájsť cestu von, a to napriek tomu, že je jedným zo strojcov systému – vie, ako funguje, sám na jeho základe odstránil množstvo ľudí.
Č. 1 či Rip Van Winkle
Postupne sledujeme, ako sa pokúša využiť svoje znalosti vo svoj prospech, no nie je mu to nič platné. O jeho osude je rozhodnuté dávno predtým, než prekročil prah svojej cely. On to zrejme v hĺbke duše tuší, napriek tomu sa upiera k falošnej nádeji.
Nekoná tak, ako by konal obyčajný človek – k väčšine vecí sa stavia s akýmsi chladom a tvrdosťou, no chýba mu presvedčenie. Akoby to všetko bolo len naoko, akoby už dávno stratil zmysel a teraz už bol len bezduchým strojom. To z neho spravil systém, ktorý sám pomáhal vybudovať, a ktorý napriek vznešenému cieľu stratil svoje skutočné poslanie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
V pozadí príbehu sa neustále skrýva tieň č. 1 – tak autor označuje Stalina. Autor sa tiež vyhýba priamemu pomenovaniu štátov – darmo by ste v knihe hľadali zmienku o ZSSR či inej komunistickej krajine. Bezmenné zostávajú aj niektoré postavy – spoluväzeň z jednej strany je č. 402, z druhej strany zasa Rip Van Winkle – prezývka pre verného revolucionára, ktorý prišiel o rozum.
Román Arthura Koestlera celkom otvorene kritizuje to, čo sa postupne stalo z komunizmu. Obrátil sa proti tým, ktorí stáli na čele revolúcie, a to buď pre ich zaslepenosť, naivitu alebo, ako v Rubašovovom prípade, pokrytectvo. Napriek akútnej situácii, ktorá by zlomila kohokoľvek, postupujú všetci zúčastnení podľa vopred určených osnov, málokedy sú na nich badateľné emócie. Všetko konanie a všetky rozhodnutia musia byť racionálne – čo je však správne, to každý vidí inak.
Čítajte viac Recenzia: Eugen Gindl a jeho autentické ja
Prekladateľ Miloslav Szabó poskytol v doslove knihy veľmi potrebný náhľad do kontextu, v ktorom bolo dielo napísané – dá sa povedať, že aj sám Koestler bol v niektorých veciach pokrytcom. Tma na poludnie je románom, ktorý veľmi autenticky a presvedčivo opisuje politické procesy v časoch komunizmu – to, ako začal systém postupne požierať sám seba.
Rubašov až do úplného konca odmieta výčitky svedomia za krutosti, ktorých sa dopustil v mene akejsi „vyššej pravdy“. Jedine takí ľudia, ktorí sa dali opantať vlastnou mocou, mohli stáť za systémom, ktorého cieľ bol vznešený, no na konci sa zvrhol na čosi neľudské. Nenašťastie nás takíto jedinci obklopujú dodnes – je úplne jedno, aký režim práve máme.
Tma na poludnie/Brak 2023/autor: Arthur Koestler/preklad: Miloslav Szabó
