Kniha týždňa: Slepá vŕba a spiaca žena

Haruki Murakami má aj na Slovensku svojich priaznivcov, rovnako ako po celom svete. Jeho nezameniteľný štýl rozprávania nájdeme aj knihe poviedok Slepá vŕba a spiaca žena (vydal Slovart, 2023). Jednotlivé poviedky, ktoré napísal v rokoch 1979 až 2006, sa odohrávajú raz v Grécku, raz v Taliansku či na Havaji a najčastejšie v jeho rodnom Japonsku. Je ich spolu dvadsaťštyri, každá je čarovná iným spôsobom, no v každej sa prepletá každodenný život s ľudskými snami a túžbami. Čo teda vidí Murakamiho slepá vŕba a o čom podľa neho sníva spiaca žena?

05.03.2023 07:00
debata
Haruki Murakami. Slepá vŕba a spiaca žena Foto: Slovart
kniha slepa vrba a spiaca zena Haruki Murakami. Slepá vŕba a spiaca žena
Všetky moje príbehy čitatelia považujú za vymyslené, lebo som spisovateľ

To, čo nevidno

„Zdá sa, že všetky moje príbehy čitatelia považujú viac-menej za vymyslené, lebo som spisovateľ,“ konštatuje Haruki Murakami v jednej z poviedok. „Áno, pri vymyslených príbehoch si smelo vymýšľam (veď to je podstatou všetkých vymyslených príbehov). No keď píšem o skutočných zážitkoch, zbytočne si nevymýšľam nezmyselné klamstvá,“ dodáva. V mnohých prípadoch preto otvorene priznáva, že v príbehu zmenil niektoré okolnosti – možno vek, profesiu či miesto deja – aby skutočným aktérom nechtiac nepoškodil.

Murakami sa pohybuje na tenkej hrane medzi skutočným a neskutočným, lebo vie, že pre život býva často rozhodujúce práve to, čo nevidno

O čom teda píše Murakami vo svojich poviedkach? V tej, ktorá dala názov celej knihe, je témou (ne)citlivosť k veciam, ktoré sú očiam neviditeľné – a preto ich často ponecháme ich osudu. V nasledujúcom príbehu tajomný majiteľ reštaurácie splní mladému dievčaťu zvláštne narodeninové želanie – čo by ste si asi tak želali vy? V inej píše o tom, že „smrť dvadsaťosemročného mladíka je ako zimný dážď – neskutočne smutná“ a v ďalšej matkin žiaľ nad strateným synom liečia morské vlny, hudba, náhodní ľudia a odvaha pozrieť sa pravde do očí.

Hoci v knihe občas vyčíňa zákerný duch v zrkadle alebo mačky ľudožrútky, temné havrany požierajúce výhradne istý druh koláčikov alebo zlodejská opica, čo rozpráva ako človek, nemajú nič spoločné s duchárstvom (hoci aj existenciu paranormálnych javov autor pripúšťa, no nehodluje im). Murakami sa pohybuje na tenkej hrane medzi skutočným a neskutočným, lebo vie, že pre život býva často rozhodujúce práve to, čo nevidno.

Haruki Murakami Čítajte viac Japonský spisovateľ Haruki Murakami vydá po šiestich rokoch novú knihu

Pravda je škaredá opica

Hrdinami Murakamiho príbehov sú muži a ženy z mäsa a kostí. Niekedy si pripadajú nudní, niekedy zasa majú atraktívnu alebo nebezpečnú adrenalínovú prácu, nevyrovnané účty vo vlastnej rodine či zvláštne záľuby alebo statočne pre svoj sen všetko opustia či odvážne žijú podľa svojho. V mnohých sa môžeme nájsť, v mnohých môžeme vidieť tých, ktorých poznáme, a predsa sú ich príbehy opradené napínavým tajomstvom, ktoré Murakami ako skvelý rozprávač dávkuje po kvapkách a účinne.

Haruki Murakami Čítajte viac Murakami nevie, ako skončia jeho romány. A to ho baví

Tak spoznáme napríklad rozprávkovú chudobnú tetu, ktorá sa človeku znenazdajky usadí na chrbte a nestrasiete sa jej, kým si to ona sama nerozmyslí – odkazuje na tradičné japonské božstvo, ale aj na celkom modernú ľudskú osamelosť. Zistíme, že pravda je škaredá, no múdra opica, čo sa skrýva v hlbinách našej mysle – vieme o nej, no zaživa sme ju tam pochovali ako odpad, čo nechceme vidieť. Stretneme ženu, ktorej ukradli meno aj muža, ktorý sa stratil v nedeľu ráno vo svojej bytovke medzi dvadsiatym štvrtým a dvadsiatym šiestym poschodím, cestou na raňajky.

kniha nasi ini Čítajte viac Kniha týždňa: strhujúce príbehy ukrajinskej rozmanitosti

Niektoré príbehy rozpráva Murakami sám, iné nechá ďalším rozprávačom a vo všetkých sa jemne dotýka tenkej škrupinky samotného ľudského bytia. Občas v tých jeho príbehoch ľudia ľutujú, čo sa im stalo alebo to, čo sa im nestalo. Niekedy sa dokážu oslobodiť od toho, čo ich nezmyselne spútava a občas sa zasa boja k sebe pripútať.

„Zo skúseností viem, že v živote sa nám naskytne až neuveriteľne málo príležitostí stretnúť človeka, ktorému dokážeme úprimne a naplno prejaviť svoje city. Považujem to skoro za zázrak,“ hovorí Murakami, dieťa 60. rokov, v ktorých dozrieval. „Tá doba bola niečím výnimočná. No keď premýšľam, či našu generáciu tie zvláštne roky obdarili nejakým špeciálnym leskom, za seba odpovedám, že nie. Možno sme tým niečím mimoriadnym napokon len tak prešli, akoby sme sledovali dobrý napínavý film. Možno sme v sebe z nejakého dôvodu nenašli chuť vziať si nejaké naozaj cenné ponaučenie,“ píše. Murakamiho príbehom však posolstvo nechýba – je ním neha, poetika a dokonca aj dávka humoru.

kniha krasny svet Čítajte viac Nové knihy vo výbere Pravdy: láska, nádej, exotika, napätie aj sny kniha manzelsky portret Čítajte viac Dnešná láska? Srdce v mixéri

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #kniha týždňa #knižné tipy