Vojna na Ukrajine zasiahla i kultúru. Nie je to tak dávno, čo ruštinu v bežnom styku používalo až 40 percent Ukrajincov, teraz upadla do nemilosti. Ako pred pár dňami priblížila reportáž nemeckej televízie Das Erste, mnohí ľudia na Ukrajine sa hromadne zbavujú ruskej literatúry, hoci ju ešte pred časom „hltali“.
„Môj otec bol sovietsky vojak. Doma sme stále hovorili po rusky, aj v práci boli všetky písomnosti v ruštine, no po tom, čo nám Rusko urobilo, už s tým jazykom nechcem nič mať. Už ním nechcem ani rozprávať,“ zverila sa reportérom dôchodkyňa, ktorá svoje ruské knihy priniesla do jedného z kyjevských kníhkupectiev. Vyhlásili tam totiž akciu – každý, kto im odovzdá ruské knižky, dostane zľavu na nákup ukrajinských.
Ďalšia zákazníčka, ktorá doniesla staré ruské romány, prezradila, že keby bola vedela, že Rusi napadnú jej vlasť, nikdy by si ich nebola kúpila. Čítať po rusky už nechce a mladšie generácie uprednostňujú iné jazyky.
Čítajte viac Osobnosti ruskej kultúry sa búria proti ruskej invázii na Ukrajine
„Ktovie, čo príde. Naše deti sa už učia po anglicky a nemecky. Prajeme si len to, aby rýchlo nastal mier. Zo svojich životov sa však snažíme odstrániť všetko ruské,“ zdôvodnila.
V pivnici predajne sa už celé týždne hromadia haldy kníh napísané v ruštine. Sú medzi nimi aj diela zvučných mien – ruských klasikov, ktorých čítajú ľudia na celom svete. Na Ukrajine o ne však už nikto nestojí.
„Neodmietame ruský jazyk a literatúru, nepopierame ani jej význam pre svet, ale Ukrajina sa rozhodla, že väzby s týmto jazykom preruší,“ vysvetlila majiteľka kníhkupectva.
Foto: Profimedia
Ako dodala, za sovietskych čias sa ukrajinskej literatúre nedarilo. Štátna moc sa ju snažila potláčať. „Náš ruský sused robil všetko pre to, aby sme my Ukrajinci nemohli čítať v materinskom jazyku. Je dobre, že sa to teraz mení,“ zdôraznila.
Zviazané stohy ruských kníh dobrovoľníci vynášajú na zadný dvor, kde ich nakladajú na korbu nákladného auta a odvážajú do zberu. Len z tohto kníhkupectva ich previezli už vyše 70 ton.
Ako starý papier prinášajú peniaze, ktoré sa využijú na podporu ukrajinských vojakov. Zadovážia im za to techniku. „Z výťažku sme už kúpili jedno auto a teraz zbierame peniaze na ďalšie – pre chlapcov v armáde,“ pochválil sa jeden z dobrovoľníkov.
Čítajte viac Bojkotujte ruskú kultúru, kým sa neskončí vojna, vyzýva Ukrajina
Ruská literatúra sa nevytráca len z kníhkupectiev, ale aj z knižníc. Mnohé ruské tituly sa už ocitli na indexe. Podľa údajov ukrajinskej vlády stiahli z knižníc do konca novembra minulého roka až 19 miliónov zakázaných kníh. Medzi nimi sú napríklad diela, ktoré pochádzajú z čias Sovietskeho zväzu, alebo rôzne tituly v ruštine.
Úrady okrem toho vydali odporúčanie, aby knižnice zničili knihy všetkých autorov, ktorí podporujú ruskú agresiu proti Ukrajine. Pokyny, aby z knižníc odstránili „propagandistickú literatúru“, vydal už v máji minulého roka ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko.
Týka sa to aj spisovateľov, ktorí sú na sankčnom zozname. Uvoľnené miesta v regáloch majú knižnice zaplniť domácimi autormi alebo knihami vydanými v ukrajinčine.
Foto: Ivan Kramskoj: Portrét L. N. Tolstého. Zdroj: Wikipedia/Tretiakovská galéria, Moskva
Podobné „čistky“ prebehli tiež na školách, kde zrušili aj výučbu ruštiny. Úrady sa síce „zmilovali“ nad spisovateľmi, ktorých dielo sa spájalo s Ukrajinou – napríklad nad Nikolajom V. Gogoľom či Michailom Bulgakovom, zato Alexandr S. Puškin, Anton P. Čechov, Lev N. Tolstoj alebo Anna A. Achmatovová putovali do skladu.
Namiesto nich sa ukrajinskí školáci sústredia viac na autorov, ako sú Johann W. Goethe, Heinrich Heine, Adam Mickiewicz, Jane Austenová či Victor Hugo.
Vrátia sa niekedy ruskí klasici späť na police ukrajinských knižníc a kníhkupectiev? Možno, ale najprv sa musí skončiť vojna.
