Ako informovala Francúzska národná knižnica, ktorej dnes Čikdži patrí, vzácne stredoveké dielo bude jedným z exponátov výstavy Print! L’Europe de Gutenberg (Tlačiť! Gutenbergova Európa) venovanej dejinám technológie tlače.
Otvoria ju 12. apríla a potrvá do 16. júla. Na príprave expozície sa podieľa i kórejská nadácia pre kultúrne dedičstvo v zámorí, ktorá už pomohla pri preklade knihy napísanej čínskymi znakmi do francúzštiny.
Čikdži je skrátený kórejský názov rozsiahleho diela, ktoré sa pôvodne volalo Výber zo zenového učenia veľkých budhistických mníchov. „Ak sa správne pozriete na srdce človeka prostredníctvom zenovej meditácie, uvedomíte si, že povahou srdca je srdce Budhu,“ píše sa tam.
Foto: The Cultural Heritage Administration
Autorom knihy je budhistický mních Pägun, ktorý ju napísal v chráme vzdialenom 112 kilometrov od Soulu. Tvorili ju dva zväzky s 307 kapitolami, no z diela vydaného kovotlačou sa už zachoval iba jeden exemplár druhého zväzku – dovedna 39 obojstranne tlačených strán.
Pägun zomrel v roku 1374, dva roky po tom, čo dopísal knihu. O jej vydanie sa postarali jeho učeníci. Využili na to tlač pohyblivým kovovým písmom, ktorá sa však líšila od metódy, akú neskôr zaviedol Gutenberg.
Koncom 19. storočia získal dielo Victor Collin de Plancy, francúzsky politik pôsobiaci v Kórei. Odviezol ho odtiaľ do Francúzska, ale odborný svet sa o Čikdži dozvedel až v roku 1901, keď ju vo svojej práci spomenul francúzsky sinológ Maurice Courant.
V roku 1911 kúpil knihu na aukcii v Paríži francúzsky zberateľ umenia Henri Vever, a to za bagateľ – 180 frankov. Experti z toho usudzujú, že si vtedy ešte nikto neuvedomoval jedinečnosť tejto kultúrnej pamiatky. Veverovi dedičia ju v roku 1952 darovali Francúzskej národnej knižnici.
Foto: The Cultural Heritage Administration
Verejnosť si ju doteraz mohla obzrieť iba raz – v roku 1972, keď Čikdži prvý – a zatiaľ poslednýkrát vystavili v Paríži v rámci Medzinárodného knižného roku. Kniha si tam vyslúžila svetovú pozornosť, čo bola zásluha Park Byeongseonovej (kórejsky Pak Pjong-sonovej).
Práve táto kórejská historička žijúca v Paríži objavila zabudnuté dielo v depozite orientálneho oddelenia Francúzskej národnej knižnice, keď tam hľadala materiály kórejského pôvodu. Pri analyzovaní Čikdži dokázala, že je naozaj staršia ako Gutenbergova Biblia.
„Na zadnej strane knihy bolo síce napísané, že ju vytlačili kovovým písmom v roku 1377, ale ľudia tomu neverili. Tak som to začala sama skúmať,“ opísala Byeongseonová v roku 2003. Až jej dôkazy Francúzov presvedčili o význame tohto historického diela.
Čítajte viac Zákazy a nenávisť. Ruskí klasici na Ukrajine putujú do zberu
Južná Kórea sa Čikdži snažila získať späť, no francúzske úrady jej nároky odmietli. „Francúzsko tú pamiatku neukradlo. Z krajiny ju legálne vyviezol súkromný francúzsky zberateľ. Na vládnej úrovni sa preto nedá nič robiť,“ vysvetlil v roku 2009 Kim Pjung-jon z kórejskej Správy národného kultúrneho dedičstva.
„Je ťažké priviezť nazad aj ulúpené umelecké diela, nieto ešte majetok, ktorý legálne vyviezli z Kórey,“ pripomenul Pong Song-kchi z Kórejskej národnej knižnice.
V septembri 2001 uznalo Čikdži za najstaršiu knihu na svete vytlačenú pohyblivým kovovým písmom aj UNESCO a zaradilo ju do svojho programu Pamäť sveta. O jej vystavenie už viackrát požiadalo niekoľko múzeí, ale z Paríža zakaždým prišla zamietavá odpoveď. Správu, že knihu po polstoročí znova sprístupnia verejnosti, preto mnohí privítali ako príjemné prekvapenie.
Čítajte viac Do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudli i kyjatické hračky
