Foto: Inaque
Súčasná kanadská spisovateľka Sheila Heti vo svojej otvorenej intímnej spovedi, ktorej nechýba nadhľad a humor, rozmýšľa nielen nad materstvom, ale aj nad úlohou a postavením ženy v dnešnom svete. Jej úvahy zaujmú nielen ženy, ktoré stoja pred rovnakou dilemou – byť alebo nebyť matkou – sú rovnako príťažlivé aj pre tých, ktorí sa rozhodli už dávno – vedome či nevedome.
Na žene, ktorá nie je zamestnaná deťmi, je niečo hrozivé. Takáto žena je nepredvídateľná. Čomu sa bude venovať namiesto toho? Aké problémy bude robiť?
Právo byť iná
Sheila Heti si od detstva svoju budúcnosť nespájala s materstvom. Bojuje za svoje právo byť iná, byť „nematkou“. „Keď premýšľam o všetkých ľuďoch, ktorí chcú zakázať potraty, zdá sa mi, že to môže znamenať len jedno – nie to, že chcú mať na svete nového človeka, ale to, že chcú, aby sa žena viac venovala práci spojenej s výchovou detí než čomukoľvek inému. Na žene, ktorá nie je zamestnaná deťmi, je niečo hrozivé. Takáto žena je nepredvídateľná. Čomu sa bude venovať namiesto toho? Aké problémy bude robiť?“ pýta sa Sheila Heti.
Čítajte viac Kniha týždňa: Tajomstvo islandských žien
Sheila Hetti „robí problémy“. Odmieta byť len „priechodom“ k ďalšiemu životu, zaujať „svoje miesto“. Rodičovstvo je podľa nej ťažká úloha, ktorá nie je pre každého. Keď na ulici vidí ženu s kočíkom, neposudzuje ju na základe dieťaťa, rovnako ako keď stretne ženu bez detí, nič to o nej nehovorí. Je v poriadku byť matkou a rovnako v poriadku je ňou nebyť.
Kým muži chcú ovládnuť ženské telo tým, že zakážu potraty, ženy si chcú iné ženy podmaniť tak, že im prikážu byť matkami
Pohoršuje ju „divadlo všetkého rozmnožovania“ vlastných génov, ktoré vníma ako odvrátenie sa od živých, ako nedostatočnú lásku k tým, ktorí už žijú. Je teda viac sebecké nebyť matkou alebo ňou byť? „Vždy sa pritom nájde niekto, kto je pripravený vstúpiť do cesty ženskej slobody, kto vycíti, že ešte nie je matkou, a tak sa ju pokúša matkou urobiť. Vždy sa nájde nejaký chlap, matka či otec, prípadne nejaká mladá žena či mladý muž, ktorí vstúpia do jasnej, trblietavej cesty jej slobody, vyhlásia sa za jej dieťa a prinútia ju stať sa ich matkou… Svet je plný osamelých, zúfalých a napoly zlomených ľudí, ktorí chcú, aby ste im dávali silu…“ Kým muži chcú ovládnuť ženské telo tým, že zakážu potraty, ženy si chcú iné ženy podmaniť tak, že im prikážu byť matkami.
Čítajte viac Dnešná láska? Srdce v mixéri
Najkrajšia vec
S pribúdajúcim vekom však rastie spoločenský aj jej vnútorný tlak, aby sa podrobila „volaniu prírody“. Skúma životy svojich priateliek s deťmi či bez nich, hádže si mincami aj zájde za vešticou a nič z toho nie je hlúpe ani zbytočné – len sa snaží vypočuť, čo jej vraví duša času. Pocity jej oscilujú v mesačnom rytme života ženského tela a ona to otvorene a s nadhľadom priznáva (aj jednotlivým kapitolám dala názvy fáz menštruačného cyklu). Ušlo jej niečo alebo sa, naopak, zatiaľ zachránila? Materstvo a rodičovstvo predsa nie sú rovnako dobré pre všetkých, čo ak jednoducho nie sú pre ňu? „Neviem dostať do molekúl času dieťa…,“ priznáva. No zároveň žije s mužom, po ktorom vždy túžila. „Tak čo vlastne naozaj chcem – dieťa alebo len viac z neho?“
Čítajte viac Kniha týždňa: Šokujúco provokatívny Jewish cock
Mať deti je pekné. Aké víťazstvo je nebyť za peknú!
„Zdalo sa mi, že všetky moje obavy z toho, že nebudem matkou, pramenia z histórie – z toho, že žena nie je sama osebe cieľom. Je prostriedkom pre muža, ktorý vyrastie, aby bol sám osebe cieľom a niečo vo svete dokázal, zatiaľ čo žena je len priechodom, cez ktorý môže prísť. …Ale ja nechcem byť cestou, po ktorej by mohol prísť muž a následne sa vo svete prejavovať, ako sa mu zachce, bez toho, aby niekto spochybňoval jeho právo. Vždy som sa cítila cieľom sama osebe – necíti sa tak každý?“ Vie, ako ju napĺňa písanie, koľko jej dalo. „Pri písaní nikdy nie som osamelá, to je nemožné, pretože písanie je vzťah… Moja nábožná sesternica v rovnakom veku ako ja má šesť detí. Ja mám šesť kníh. Možno nie sme až také odlišné. Možno je medzi nami len nepatrný rozdiel – v tom, ktoré časti seba považujeme za hodné rozširovania.“
Vie, že na ľudí bez detí možno hľadieť, akoby ich životy ustrnuli, nikam sa nevyvíjali. Kam nasmeruje svoj život ona? „Mať deti je pekné. Aké veľké víťazstvo je nebyť za peknú! Najkrajšia vec, ktorú môžem dať svetu, je dieťa. Chcem byť niekedy za takú peknú?“ pýta sa Sheila Heti. Ako si odpovie?
Čítajte viac Kniha týždňa: Slepá vŕba a spiaca žena
