Zomrel japonský laureát Nobelovej ceny za literatúru Kenzaburó Óe

Vo veku 88 rokov zomrel japonský spisovateľ a mierový aktivista Kenzaburó Óe, ktorý bol nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1994. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním na vydavateľstvo Kódanša. Óe bol po Jasunarim Kawabatovi druhým Japoncom, ktorý Nobelovu cenu za literatúru získal.

13.03.2023 10:00
Kenzaburó Óe literatúra úmrtie Foto: ,
Spisovateľ a pacifista Kenzaburó Óe (na snímke z 10. decembra 1994) si v Štokholme preberá Nobelovu cenu za literatúru z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva.
debata

Vydavateľstvo Kódanša vo svojom vyhlásení uviedlo, že Kenzaburó Óe „zomrel na starobu v skorých ranných hodinách 3. marca 2023“. Dodalo, že medzičasom prebehol aj pohreb v rodinnom kruhu, informovala agentúra AFP.

Kenzaburó Óe pochádzal zo samurajskej rodiny a narodil sa v januári 1935. Jeho romány, poviedky a eseje, silne ovplyvnené francúzskou a americkou literatúrou a literárnou teóriou, sa zaoberajú politickými, sociálnymi a filozofickými otázkami vrátane jadrových zbraní, jadrovej energie, sociálneho nonkonformizmu a existencializmu. Viaceré z jeho diel sú ovplyvnené osudom jeho syna Hikariho, ktorý sa narodil s poškodeným mozgom, a jeho prijatím do rodiny i spoločnosti.

Podľa Nobelovho výboru jeho dielo „poetickou silou vytvorilo imaginárny svet, v ktorom sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešnej ľudskej situácie“. V tom istom roku bol aj nominovaný japonský Rád kultúry. Ten však odmietol, pretože ho udeľuje japonský cisár. Óe vtedy vysvetlil: „Neuznávam žiadnu autoritu, žiadnu hodnotu, ktorá by bola vyššia ako demokracia.“

Óe bol tiež známy tiež ako bojovník za ľudské práva. Napríklad v októbri 1994 povedal, že Nobelova cena za literatúru patrí všetkým ázijským spisovateľom a najmä tým, ktorí sú obeťami útlaku v Číne. Odsúdil vtedy represie, ktorým boli vystavení čínski spisovatelia po násilnom potlačení protestov na pekingskom námestí Tchien-an-men v júni 1989.

Óe sa zapojil do pacifistických a protijadrových kampaní a napísal knihy týkajúce sa atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki a komunity ľudí zvaných „hibakuša“, ktorí prežili atómové bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki. Kenzaburó Óe povedal, že Japonsko má „etickú zodpovednosť“ vzdať sa jadrovej energie po jadrovej katastrofe vo Fukušime, rovnako ako sa podľa povojnovej ústavy zrieklo vlastnej armády.

kniha slepa vrba a spiaca zena Čítajte viac Kniha týždňa: Slepá vŕba a spiaca žena

V Japonsku pre svoje názory na tamojšiu spoločnosť zostával akoby na okraji záujmu. Neskrýval sa s názorom, že Japonsko bolo vojnovým vinníkom a že v Tokiu by sa malo diskutovať o zločinoch, ktoré Japonci spáchali v Kórei a v Číne. Býval kvôli tomu terčom útokov japonských nacionalistov.

V češtine vyšli jeho knihy Chov, Mladík, ktorý sa oneskoril, Súkromná záležitosť a Seventeen/Sexuálne bytosti.

debata chyba
Viac na túto tému: #spisovateľ