Kniha týždňa: Babylon alebo koľko rečí musíš vedieť

Foto: Absynt

kniha babylon Gaston Dorren: Babylon

Každý jazyk má svoj príbeh

Každému z dvadsiatky najrozšírenejších jazykov sveta je venovaná samostatná kapitola a v knihe sú zoradené podľa počtu ich používateľov – od vietnamčiny, ktorou hovorí zhruba 85 miliónov ľudí, cez japončinu so 130 miliónmi či mandarínsku čínštinu s 1,3 miliardy používateľmi. Nájdeme medzi nimi cudzie reči z rôznych kútov sveta, zastúpené sú aj tie európske ako španielčina, nemčina, francúzština, ruština či angličtina, mnohé nám zas znejú exoticky. Každý jazyk má pritom svoj vlastný a veľmi zaujímavý príbeh.

Viete napríklad, že japončina má „ženský“ a „mužský“ jazyk? V knihe sa dozviete, prečo a odkedy dve pohlavia rozprávajú inak aj čo si o tom myslí súčasná mladá generácia. Vietnamčina je natoľko úctivá, že aj osobné zámená ako ja alebo vy (ty) sa menia podľa toho, s kým hovoríte – či je to človek vyžadujúci si vašu úctu vzhľadom na vek či postavenie, alebo či máte v tomto rozhovore postavenie váženejšej osoby vy.

V ktorej časti sveta podľa vás žijú najviac jazykovo vybavení obyvatelia? Sú to Afričania, ktorí ovládajú priemerne tri jazyky. Čomu za to vďačia?

Čítajte viac Najstaršia tlačená kniha na svete pochádza z Kórey

Jazykoví drábi a revolucionári

V knihe Babylon sa dočítate aj to, že najväčším „jazykovým revolucionárom“ v dejinách bol turecký vodca, zakladateľ tureckej republiky Atatürk. Zo dňa na deň v celej krajine vymenil arabské písmo za latinku a tento krok mal aj svoje medzinárodnopo­litické dosahy: priblížil tým krajinu západnému svetu. Aby posilnil identitu mladého štátu, ustanovil dokonca novú profesiu „nahrádzač“, ktorý v turečtine vymieňal prevzaté slová za pôvodné turecké.

Medzi dvadsiatkou najrozšírenejších jazykov sveta nájdeme viaceré príklady jazykového purizmu, ktorý sa snaží ľuďom predpísať, ako majú hovoriť aj písať, a často ide ruka v ruke s nacionalizmom. Dozviete sa aj, prečo sa vo Francúzsku spisovná gramatika čoraz viac vzďaľuje od hovorovej reči, prečo je nemčina považovaná za najčudnejší jazyk, ale aj to, ako vznikla súčasná angličtina.

Čítajte viac Kniha týždňa: Slepá vŕba a spiaca žena

Jazykmi hýbali dejiny, no bolo to aj naopak, v niektorých častiach sveta boj za jazykové práva vyústil až do občianskej vojny ako na Srí Lanke. V knihe sa dočítame, ako sa žije viacerým jazykom v jednom štáte a siahneme pritom hlboko do histórie. Rôzni vládcovia v dejinách používali úradný jazyk na upevnenie svojej ríše a moci – niektorí násilne, iní liberálne. Navštívime starú Perziu, španielskych kolonizátorov v Južnej Amerike, odhalíme mýty a fakty o čínskych znakoch, budeme sledovať pomyselné preteky o prvenstvo medzi latinkou a čínskym písmom, dozvieme sa, či existoval aj babylonský jazyk a zastavíme sa až v súčasnosti, v oblastiach, kde to dnes pre jazykové práva menšín vrie. Ako potom medzi sebou komunikuje 265 miliónov obyvateľov Indonézie, ktorí žijú na takmer tisíc ostrovoch a hovoria sedemsto jazykmi?

Kniha Babylon je užitočná nielen ako historická či geografická vychádzka s takmer politologickými odbočkami. Milovníci faktov ich tu nazbierajú dosť: od prvých hieroglyfov 3300 rokov pred Kristom a prvej abecedy 1800 rokov pred Kristom. Babylon poradí aj tým, ktorých láka práve štúdium jazykov. Na začiatok stačí, že ľudia, ktorí hovoria po anglicky, sa najľahšie učia španielčinu a, naopak, najťažšie japončinu s čínštinou.

„Podľa odhadov sa dnes na svete používa okolo 6 000 zvukových alebo znakových jazykov a väčšina z nich nemá kodifikovanú podobu,“ uvádza Gaston Dorren v knihe Babylon. Neviem, či nás to upokojí, ale pripája aj inú štatistiku, podľa ktorej na to, aby ste sa bez tlmočníka dohovorili na celom svete, celkom stačia iba štyri jazyky: angličtina, španielčina, mandarínčina a hindustančina.

Čítajte viac Z populárnych detských kníh odstránili slová ako tučný či čierny. Salman Rushdie protestuje