Z cirkusu za detektíva
Pri mene Lichtenfeldovcov aj po sto rokoch dochádza k prekvapivým spojeniam. Knihu symbolicky pokrstili v priestoroch divadla, ktoré stojí na mieste pôvodného domu, v ktorom žila ich rodina na Laurinskej ulici.
Vo foyer divadla návštevníkom priblíži pohnuté osudy Lichtenfeldovcov v historických súvislostiach aj výstava zapožičaná zo SNM – Židovského múzea. Autorom knihy je vojenský historik Peter Chorvát, preto pri sledovaní osudov oboch Lichtenfeldovcov presne a zároveň pútavo mapuje tiež dôležité dejinné udalosti a súvislosti.
Nezabúda ani na históriu Bratislavy. „Hoci dom Lichtenfeldovcov na Laurinskej nestojí od roku 1924, zostala Reduta či Ymca, kde sa v ich dobe konali zápasy v grécko-rímskom štýle, a ďalšie miesta, s ktorými sú spojení. V knihe ich nájdete aj na mape,“ načrtáva autor.
Foto: DPOH
Aké teda boli osudy otca a syna v búrlivej dobe konca monarchie, vzniku republiky, nástupu fašizmu a vojny? "Otec Samuel začínal ako estrádny umelec, na začiatku 20. storočia sa stal veľkým propagátorom nového bojového umenia, ktoré prišlo z Japonska, džiu-džicu.
Od roku 1908 pôsobil v mestskej polícii v Bratislave (vtedajší Prešporok) a po vzniku Československej republiky na policajnom riaditeľstve. V polícii pôsobil teda za monarchie aj za Československej republiky," približuje autor knihy Peter Chorvát.
Kariéra Samuela Lichtnfelda nadobudla navonok prekvapivý zvrat od estrádneho umelca cez športového trénera až k policajnému detektívovi a inšpektorovi. Šport bol jeho veľkou láskou, no kniha vysvetlí, že box či zápasenie mali na prelome storočí skôr štatút atrakcie v cirkuse či zábavy vo varieté než športu. „Otec viedol ku športu aj svojich synov. Lichtenfeldovci vedeli svoje znalosti zo športu a z bojových umení upravovať, zlepšovať, inovovať,“ dodáva autor knihy Peter Chorvát.
Násiliu sa treba vzoprieť
Mladší syn Imrich ako člen športových klubov vynikal v zápasení aj v boxe a zaujímal sa tiež o gymnastiku. Dokladujú to dobové fotografie na výstave z 30. rokov 20. storočia vo foyer divadla. V období nástupu fašizmu ako člen židovskej komunity učil iných, ako sa brániť na ulici, keď museli čeliť stupňujúcim sa útokom Hlinkovej gardy, nacifikovaného nemeckého obyvateľstva aj katolíckych študentov.
V knihe sú citované dobové dokumenty, dokladujúce formovanie polovojenských organizácií aj prenasledovanie bratislavských Židov na jednotlivých uliciach, veľmi konkrétne približujú atmosféru doby. Imrich vtedy ukázal, že násilie netreba len ticho trpieť, že sa mu dá účinne postaviť.
„Dokázal sa vzoprieť ťažkej dobe koncom 30. rokov, keď ,náckovia’ v meste terorizovali židovskú štvrť, rozbíjali obchody a prepadali ľudí. Vytvorili skupinu, ktorá vedela útokom vzdorovať a ochraňovala iných,“ vysvetľuje vydavateľ knihy Albert Marenčin. „Pressburger Fight Club“ tým vstúpil do dejín. „Takéto osudy treba pripomínať, svojím hrdinstvom a neohrozenosťou sú nám dodnes veľkým vzorom,“ dodáva vydavateľ.
Foto: DPOH
Imrich slúžil v československej armáde doma a dokonca aj na Blízkom východe, kam sa dostal veľmi dobrodružným spôsobom. „V roku 1940 legálne opustil domovinu a na riečnom remorkéri Pentscho sa splavil dolu Dunajom po Čierne more, no meškali a zaoceánska loď nečakala. Riečne plavidlo sa teda vrhlo do morských vĺn cez úžinu Bospor, až napokon stroskotalo v Stredozemnom mori. Takmer po pol roku sa dostali do Egypta, kde v roku 1941 vstúpil do československej zahraničnej jednotky,“ hovorí Peter Chorvát.
Nebezpečná plavba mu však spôsobila zranenie a ochrnutie polovice tváre, z armády ho preto prepustili a domov sa už nevrátil. Usadil sa v dnešnom Izraeli, no vzťah k športu ani k svojmu mestu nestratil. Nadviazal na svoje bratislavské pôsobenie a vymyslel celkom nový spôsob sebaobrany krav maga, čo v hebrejčine znamená boj zblízka.
Práve tento spôsob sebaobrany prevzala nielen izraelská armáda a polícia, prenikol do mnohých krajín sveta, aj do ich tajných služieb. Zároveň sa trénuje ako šport a najväčšia škola krav maga má pobočky vo vyše osemdesiatich krajinách. Imrich Lichtenfeld sa podobne ako jeho otec stal novátorom.
Foto: DPOH
„Kniha predstaví viaceré oblasti života predvojnovej a medzivojnovej Bratislavy, kriminalitu, šport, vojnové udalosti, zmenu politického režimu, službu v československej armáde. Snažil som sa podať obraz doby a ľudí, ktorí boli vtiahnutí do veľkých dejín,“ hovorí autor Peter Chorvát.
Dnešnému čitateľovi podľa neho pripomenie, že tragické udalosti sa neodohrali tak dávno. Budovy a miesta, kadiaľ šli v hlavnom meste dejiny, stále existujú, ani útoky na Židov v predvojnovej Bratislave nepatria len histórii, mohli by sa zopakovať.
Vydavateľ Albert Marenčin knihu o Lichtenfeldovcoch chcel vydať už mnoho rokov, no čakal na autora. "Vydavateľstvo PT Marenčin dlhodobo vydáva knihy o Bratislave a Bratislavčanoch a príbeh Lichtgendeldovcov som poznal, objavil sa v odborných knihách aj v jednej kapitole knihy Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike, Peter Nevolný v knihe Zabudnutí detektívi píše o Samuelovi Lichtenfeldovi, Jaro Rihák prepísal knižne scenár pripravovaného filmu Pencho, príbeh parníka, ktorý sa objavil aj v knihe Arona Grünhuta Katastrofa slovenských Židov.
Čítajte viac Kniha týždňa: Babylon alebo koľko rečí musíš vedieť
Napokon sa ponúkol autor Peter Chorvát, ktorý napísal o Lichtenfeldovcoch z vojensko-historického pohľadu a predstavil Imricha Lichtenfelda ako tvorcu bojového umenia krav maga. Je to veľmi zaujímavá kniha s množstvom detailov a historických dokumentov," priblížil Albert Marenčin.
Mestské Divadlo P. O. Hviezdoslava začína predstavením Pressburger Fight Club sériu hier o Bratislavčanoch, ktorí presiahli svoje mesto aj krajinu. V réžii Gejzu Dezorza v úlohe Samuela Lichtenfelda uvidíme Miroslava Nogu, jeho syna Imricha stvárni Richard Autner a jedinou herečkou v tejto hre bude Annamária Janeková.
