Kniha ako zbraň alebo moderná sebaobrana

Násilie a obťažovanie sa deje na každom kroku - na ulici, v práci, doma, dokonca aj v škole či u lekára. Môžu to byť nevhodné poznámky, nepríjemné dotyky alebo priamo fyzický útok. Kniha Moderná sebaobrana čitateľov pripraví, ako útočníka zastaviť, a to dokonca už vopred, kým sa dačo udeje. Pomôže nielen ženám a dievčatám, ale aj rôznym menšinovým komunitám, ktoré tiež bývajú častým terčom útokov.

25.03.2023 05:00
debata (1)
Video
Autori knihy Moderná sebaobrana vedia kde a ko vzniká násilie aj ako sa mu brániť

Jasmína a Pavel Houdekovci napísali knihu Moderná sebaobrana (vydal Ikar), pretože chcú ľudí naučiť brániť sa, keď na nich niekto zaútočí – či už slovne, alebo fyzicky. Nečakajte, že sa naučíte len potrebné chmaty, všetko sa totiž začína v hlave – v hlave útočníka, ale aj vo vašej vlastnej. „Kniha má ľudí pripraviť, ako si poradiť v každodenných situáciách, keď vás obťažuje taxikár, keď má hlúpe reči učiteľ alebo keď vás lekár častuje sexuálnymi vtipmi a podobne,“ vysvetľuje Pavel Houdek. Keďže vyštudoval právo so zameraním na kriminológiu, dobre pozná štatistiky násilných činov aj mechanizmus, ako k nim dochádza. Kniha je založená na dátach, jej obsah autori konzultovali s viacerými odborníkmi, a vyvracia mnohé mýty o násilí, najmä o násilí spojenom so sexom a sexualitou.

eliska tanzer vyrastla-som-v-gete Čítajte viac Cigánka, ktorá šokovala Slovensko

Násilník nečíha potme v parku

„Najčastejší mýtus je, že keď vás niekto napadne, stane sa to potme v noci niekde v parku. Ale tak to nevyzerá. Násilníkom je najčastejšie niekto, koho dobre poznáte – môže to byť bratranec, strýko, bývalý partner alebo súčasný manžel. Keď viete, ako násilie vyzerá, môžete sa proti nemu brániť,“ hovorí Jasmína Houdek. Pred rokmi sa sama stala obeťou znásilnenia a neskôr žila v toxickom vzťahu s násilným partnerom. „Najprv ma napádal len slovne, potom aj fyzicky. Nepomohlo mi ani to, že som v tom čase cvičila bojové umenia – thajský box, v takej situácii som nevedela, čo mám robiť, nedokázala som použiť žiadny z tých úderov. Trvalo mi rok, kým som od neho odišla, dnes by som ho odhadla hneď na začiatku,“ vyznáva sa Jasmína Houdek. Nechce, aby sa niečo také stalo jej dcére ani iným ľuďom, a preto, keď si svoju minulosť v sebe vyriešila, začala robiť inštruktorku modernej sebaobrany.

kniha - tato izba sa neda zjest Čítajte viac Patrí kniha o sexuálnom zneužívaní do škôl?

Podľa štatistík až 80 percent násilných činov spácha niekto, koho obeť pozná. Ani domov nemusí byť bezpečné miesto, poznáme prípady domáceho násilia, aj Jasmína je toho dôkazom – spravil to blízky človek u nich doma, kde sa cítila v bezpečí. Existujú teda „bezpečné“ a „nebezpečné“ miesta? Manželom Houdekovcom sú odporúčania polície na smiech. Ktorá žena ide dobrovoľne večer cez park? Iba tá, ktorá musí. Prečo si nevzala taxík? Mnohé prípady obťažovania aj znásilnenia sa stali práve v taxíku. Potme iba so sprievodom? Štatistiky hovoria, že s najväčšou pravdepodobnosťou ženu zneužije práve ten, komu dôveruje. Veľké percento žien má pritom skúsenosť so sexuálnym obťažovaním už v ranom veku, ešte zo základnej školy.

Podľa štatistík až 80 percent násilných činov spácha niekto, koho obeť pozná

Môže to byť dokonca lekár, ktorý sa ženy nevhodne dotýka, učiteľ, ktorý robí sexuálne narážky alebo žiaka ponižuje, kolega alebo šéf, ktorý vám položí ruku na plece alebo zakaždým vybalí nejaký sexistický vtip (ktorý sa nemusí týkať iba žien, ale aj homosexuálov či transrodových ľudí). Väčšina obetí je zaskočená, keď sa k nim nevhodne správa autorita, ktorá má nad nimi určitú (domnelú) moc, alebo niekto, koho dobre poznajú. A tak radšej neurobia nič – lekára neupozornia, aby s „vyšetrením“ prestal, na šéfovom hlúpom vtipe sa zasmejú, ani proti kolegovej ruke na pleci sa neohradia. Obeť dúfa, že ak nebude reagovať, nebude sa to opakovať, ale opak je pravdou: násilník neprestane, keď už si raz otestoval, že u vás mu to prejde. Mlčať teda nepomôže.

Books-JK Rowling Čítajte viac Spisovateľka J. K. Rowling sama zažila domáce násilie, teraz podporuje jeho obete
Násilie sa začína tam, kde niekto začne prekračovať vaše hranice, keď hovorí alebo robí niečo, čo je vám nepríjemné

Kde a ako sa to začne

Ďalším mýtom je, že vás pred násilím ochránia verejné miesta. K útokom dochádza aj na ulici alebo vo verejných hromadných prostriedkoch – vo vlaku či v mestskom autobuse. V knihe Moderná sebaobrana čitateľ nájde odporúčania, ako cestovať taxíkom bezpečne, ako si poradiť s onanistom vo vlaku (ktorý, mimochodom, tiež nečaká v parku a nenosí dlhý kabát…) alebo na námestí plnom ľudí. Paradoxne, na verejnosti vás často nikto nevidí, ľudia si ani nemusia všimnúť, že sa vám deje niečo zlé, napríklad že sa vás niekto nevhodne dotýka. Vtedy treba osloviť konkrétnu osobu a nahlas pomenovať, čo sa deje: Pane, vy, prosím vás, tento človek ma ohmatáva, nepoznám ho.

Špeciálnou kapitolou sú prenasledovatelia, ktorí si svoju obeť vyhliadnu a sledujú v tichej ulici, hoci také prípady neprevládajú, udejú sa. „Dobré rady“ kážu utiecť, ale nie vždy je to dobrý nápad a nemusí zafungovať, ani keď kričíte „horí“. Chce to získať čas, napríklad tým, že medzi seba a útočníka postavíte bariéru – zaparkované auto. Upozorniť susedov môžete búchaním po kapote a spustíte autoalarm. Ľudia by často človeku na pomoc neprišli, no svoje drahé auto si strážia ako oko v hlave…

Jasmína Houdek a Pavel Houdek, autori knihy... Foto: Pravda, Lubos Pilc
Jasmína Houdek Pavel Houdek moderna sebaobrana Jasmína Houdek a Pavel Houdek, autori knihy Moderná sebaobrana, si dali za cieľ naučiť ľudí brániť sa slovným aj fyickým útokom.

„Väčšina ľudí si myslí, že násilie sa začne vtedy, keď na vás niekto priamo zaútočí, ale útočník si vás musel vybrať. Povedzme, že na vás najprv civie, potom k vám musí pristúpiť, povie napríklad nevyberanú poznámku, a potom príde k násiliu – či už formou dotykov, alebo úderov. Násilie treba zastaviť ešte predtým, ako dôjde k fyzickému kontaktu, keď začnete mať divný pocit v žalúdku, keď sa vám situácia nepozdáva, hneď vtedy sa treba začať brániť, svojím postojom a hlasom,“ radí Jasmína Houdek.

„Ja by som šiel ešte ďalej: násilie sa začína tam, kde niekto začne prekračovať vaše hranice, keď hovorí alebo robí niečo, čo je vám nepríjemné. Ak by ste si to za normálnych okolností nenechali, ale je to povedzme váš šéf alebo lekár či manžel, niekto, kto má nad vami moc alebo má moc nad danou situáciou, pácha na vás násilie. Moderná sebaobrana má dať ľuďom nástroje, ako vzdorovať útlaku, aby si to nenechali so sebou robiť, aby sa vedeli za seba postaviť,“ dodáva Pavel Houdek.

LGBTI, Ide nám o život Čítajte viac LGBTI: Situácia komunity sa dva mesiace po teroristickom útoku málo zmenila

Biješ sa ako dievča!

Ženy bývajú obeťami násilníkov ani nie kvôli sexu, sex je tu iba prostriedkom, ako získať nad niekým moc alebo vybiť svoju frustráciu. Páchatelia si zvyčajne vyberú niekoho, o kom predpokladajú, že je slabší alebo iný. Často si vyberajú aj ľudí z queer komunity alebo z iných skupín, ktoré sa viditeľne odlišujú a robia z nich terč urážok aj fyzických útokov. „Žiaľ, mnohí inštruktori sebaobrany nie sú voči týmto skupinám citliví, trénujú ľudí s komentármi ako "ty sa biješ ako dievča“ alebo „robíš to ako buzerant“ – to znamená: si slabý. Na kurze tak zažívajú rovnakú formu útlaku ako v bežnom živote. My sme to chceli zmeniť, a preto medzi našimi inštruktormi máme aj ľudí z queer komunity, aby sme ich naučili brániť sa," hovorí Pavel Houdek. Nie náhodou sa krst slovenskej verzie knihy Moderná sebaobrana konal v bratislavskej Teplárni, kde došlo k vražde dvoch mladých ľudí.

Sebaobrana nie je šport ani hobby, preto takýto „športový“ prístup naučiť sa iba nejaké kopy a údery v praxi nefunguje

Houdekovci nadávku „biješ sa ako dievča“ otočili naopak – v modernej sebaobrane je to česť, keď sa človek vie biť ako dievča. Spravili z toho dokonca slogan a dali ho na nálepky. „Nejde predsa iba o to, dať facku niekomu, kto vám siahne do rozkroku – treba ho zastaviť ešte skôr, než sa to stane,“ hovorí Jasmína Houdek. Ten, kto vie včas odhadnúť nadávky, pokrikovanie či manipuláciu alebo ponižovanie, vidí aj to, keď sa to deje niekomu inému a naučí sa ozvať aj zaňho. „Keď vieme, kde násilie vzniká, kto sa ho dopúšťa, vieme proti nemu bojovať,“ uzatvára Jasmína.

Sebaobrana nie je šport ani hobby, preto takýto „športový“ prístup naučiť sa iba nejaké kopy a údery v praxi nefunguje – násilie sa totiž nedeje pri tréningu v telocvični, ale v celkom iných situáciách. Kniha opisuje aj správne postoje a chmaty, ale len ako „nadstavbu“. Väčšina obetí totiž musí vopred rátať s tým, že ich ovládne strach a pri útoku „zamrznú“. Až 70 percent obetí je paralyzovaných, nie je schopných urobiť vôbec nič.

Učiť sa sebaobranu bez toho, aby ste rátali so strachom, nemá zmysel

„Keď pocítite strach, verte mu, varuje vás, že treba reagovať, treba konať. Preverte situáciu: Čo nie je v poriadku? Čo sa mi nezdá? Zazrela som niečo periférnym videním?“ vraví Jasmína. „Učiť sa sebaobranu bez toho, aby ste rátali so strachom, nemá zmysel. Strach cítia všetci, treba s ním počítať a naučiť sa, ako ho ovládnuť, aby sme v kritickej situácii "nezamrzli ". Až potom sa môžete učiť, ako niekoho v sebaobrane udrieť,“ zdôrazňuje Pavel Houdek.

Obaja autori knihy dúfajú, že sa kniha dostane do odporúčanej literatúry v školách ako česko-slovenský projekt, aby v novej generácii pomohla obmedziť šikanovanie, manipuláciu, útlak – všetky formy násilia. Aby mladá generácia bola zdravá, silnejšia a sebavedomá.

SR Bratislava MDŽ Fico oslavy kultúra Smer-SD BAX Čítajte viac Politici sa na MDŽ predbiehajú v prejavoch úcty k ženám. Z pôvodného významu sviatku však zostali len polozvädnuté ruže

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #knižné tipy