Foto: Vydavateľstvo SSS
Farkaš mal schopného otca, ten návrat zorganizoval, a príchod do Bratislavy na mieste aj pripravil. Mama s dvoma deťmi cestovala v nákladnom vagóne, mali tam nábytok aj prasiatko, ale na Slovensku ich nikto nevítal. Juhoslovanský prezident Josip Broz Tito, ktorý vtedy odmietol poslušnosť Moskve, bol už v nemilosti, a to sa prenášalo aj na slovenských repatriantov.
Rôzne svety
Začiatok bol teda dramatický, ale Farkašovci sa uchytili. Z Vladimíra sa stal vynikajúci vedec, uznávaný aj v zahraničí. O svojom príbehu vie šťavnato rozprávať i písať. Spomína, ako po príchode do Bratislavy nemali kde bývať, prasiatko putovalo k príbuzným do Blažova a sami si našli opustený schátraný domček pri petržalskom Draždiaku, ktorý sa vtedy volal Bučič. Po nejakom čase získali lepšie ubytovanie v Petržalke a život sa ustálil. Vladimír Farkaš spomínanie pretkáva zaujímavými detailami, ktoré približujú, ako sa v tých časoch žilo. Keď dostal možnosť študovať na strednej priemyselnej škole jadrovej techniky v Prahe, pred nástupom ochorel a lekár ho liečil novinkou – penicilínom. Podával mu ho z veľkej kovovej injekcie hrubou ihlou, ktorá sa používala opakovane a dezinfikovala sa nad plameňom. V Prahe pokračoval vysokou školou, čitateľ ju poznáva očami slovenského študenta. Sme na internáte, v tanečnej škole v Lucerne. (Majster Landa s motýlikom a vo fraku, prvá tanečnica Jana a jej matinka, ktorá ich sprevádzala na cestách z tanečnej.) S Farkašom sa dostaneme aj na koncert Louisa Armstronga v Lucerne. Vzrušujúce čítanie nielen o faktoch, ale aj o tom, ako sa zdoláva život a vzdelanie, o priateľstvách. Autor priznáva aj bohémsku kamarátku Maricu, spomína, ako na promóciu prišla teta Mara z Bingule, kde sa narodil. V jeho živote sa krásne prepájajú rôzne svety.
Čítajte viac Kniha týždňa: strhujúce príbehy ukrajinskej rozmanitosti
S kamarátom na operu, na činohru, na pivo
Časť mladosti trávil Farkaš na vojenčine v Českých Budějoviciach, kde sa skamaráti s dôležitým Norbertom. Chodia na operu, na činohru, na pivo a je z toho priateľstvo na celý život. Aj tieto texty vznikali najprv ako listy priateľovi. Na staré kolená, už spútaní chorobami, zistili, že toho o sebe málo vedia a začali si písať príbehy o sebe. Napríklad, ako Farkaš preskakoval kaluže na stavenisku areálu SAV na bratislavskej Patrónke a začal pracovať v Chemickom ústave. Živo v knihe popisuje riaditeľa Chemického ústavu SAV Štefana Bauera, ktorý mal medvediu postavu, prenikavú inteligenciu, hromový hlas a svojrázny humor. Hneď sa opýtal, či vie Farkaš cudzie reči. Po kladnej odpovedi vyhlásil: „Ste prijatý a o tri roky pôjdete do Ameriky.“ Stalo sa a slovenský vedec chodil pravidelne na stáže do USA, Japonska, Švajčiarska a pod.
Čítajte viac Kniha týždňa: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
Veda a láska
V kapitole Veda a láska sa dočítame aj o tom, ako sa Vladimír Farkaš stretol s budúcou manželkou, ktorou je spisovateľka Etela Farkašová. Bolo to na koncerte v Redute a tak sa niet čo čudovať, že ich vzťah – ako Farkaš píše – bol spočiatku čisto intelektuálny a založený na rozhovoroch. Postupne si začal uvedomovať, aká je Etka nevšedná, jemná, a že nič nepredstiera. Čo povedala, to myslela naozaj. A do karát hralo aj to, že Etka bývala na Patrónke, blízo ústavu, a občas chodila pozerať, ako beží chemický pokus. V lete 1968 boli už Farkašovci na svadobnej ceste v Juhoslávii a sledujeme ich rozhodovanie sa o tom, ako sa v danej situácii zachovajú. Okrem informácií zo súkromia sa čitateľ oboznámi aj s náplňou práce biochemika, s tajuplným svetom laboratórií a chemických procesov.
Čítajte viac Kniha týždňa: Farkašová pripomína - ponáhľaj sa pomaly!
V knihe je vykreslených množstvo ľudí a osudov, ktoré vypovedajú o dobe, ale najmä o tom, aký je ľudský život mnohoraký a zaujímavý. Farkaš píše pútavo aj o samotnej chémii, a hoci je to miestami náročné pochopiť, tieto pasáže majú krásu abstraktnej maľby. Približuje napríklad aj svoju dodnes najcitovanejšiu prácu, ktorú mu uverejnili v prestížnom vedeckom časopise v USA o aktivácii syntázy chytínu. Je to ako báseň.
Hoci Farkašovci neemigrovali, po svete sa dosť nacestovali. A boli to, ako čítame, aj dobrodružné cesty. Však raz v metelici zišli v Amerike z diaľnice a s autom urobili šípku do snehu. Našťastie, bol mäkký.
Čítajte viac Cena z Dolnej zeme pre Etelu Farkašovú
Adrenalín v spomienkach nechýba, ale sympatické je najmä to, že autor neprispôsobuje svoje skúsenosti práve platným módam a tendenciám. Má svoje pevné názory, ktoré vyplývajú z toho, čo zažil a čo vyskúmal. Tým je čítanie jeho knihy aj očistné.
Čítajte viac Farkašovej G. zachraňovala svet ešte pred Gretou
