Nevhodné slová
Nové edície kníh, ktorých hlavnými hrdinami sú Hercule Poirot a slečna Marplová, by už nemali obsahovať urážlivé slová týkajúce sa napríklad rasy či etnicity jednotlivých postáv. Podľa vydavateľstva HarperCollins dôvodom na toto rozhodnutie je fakt, že dnešní čitatelia by viaceré označenia mohli považovať za nevhodné. Z románov tak zmiznú slová ako „orientálny“ a „domorodý“ či nadávky ako „cigán“ a „neger“.
Denník Telegraph približuje zmeny na príklade románu Smrť na Níle. Postava pani Allertonovej sa v pôvodnej verzii knihy sťažuje na skupinku otravných detí slovami: „Vrátia sa späť a hľadia a hľadia, a ich oči sú jednoducho nechutné, nechutné sú aj ich nosy a ja neverím, že mám naozaj rada deti.“ V upravenej verzii znie veta takto: „Vrátia sa späť a hľadia a hľadia. A ja neverím, že mám naozaj rada deti.“
Čítajte viac Z populárnych detských kníh odstránili slová ako tučný či čierny. Salman Rushdie protestujeĎalším príkladom je román Karibská záhada, ktorý vyšiel roku 1964. V jeho pôvodnej verzii sa slečna Marplová zamýšľa nad tým, „aké krásne biele zuby“ má pracovník hotela, ktorý sa na ňu usmial. Po úprave bola táto pasáž odstránená. Z románu Vražda na zámku Styles z roku 1920 zmizla poznámka detektíva Hercula Poirota na margo jednej z postáv, ktorá je, „samozrejme, Žid“.
Citliví čitatelia
V súčasnosti má literárnu pozostalosť autorky s názvom Agatha Christie Limited na starosti jej prapravnuk James Prichard, ktorý sa k situácii zatiaľ verejne nevyjadril. Editorské zásahy, ktoré mali na starosti tzv. citliví čitatelia (v angličtine sensitivity readers), sa týkajú aj tých edícií kníh, ktoré vyšli už roku 2020.
Práca citlivých čitateľov spočíva v tom, že v texte vyhľadávajú urážlivý obsah, stereotypy a zaujaté stanoviská. Následne svoje zistenia a návrhy prípadných zmien referujú vydavateľovi či samotnému autorovi. Zvýšené využívanie týchto pomocných editorov vyvolalo vo svete literatúry búrlivé reakcie.
Spisovateľka Lionel Shriverová, autorka známeho románu Musíme sa porozprávať o Kevinovi (vo filmovej adaptácii účinkovala Tilda Swintonová a Ezra Miller), uviedla, že by radšej prestala písať, než aby si dala radiť od citlivých čitateľov. Írsky autor Chlapca v pruhovanom pyžame John Boyne v jednom zo svojich tweetov napísal: „Žiadny seriózny spisovateľ by nikdy nedovolil, aby bola jeho práca takto dezinfikovaná.“
Citliví čitatelia boli využití aj pri knihách Roalda Dahla a Iana Fleminga. Z detských románov Charlie a továreň na čokoládu, Matilda či Čarodejnice tak zmizli slová ako „tučný“, „škaredý“ alebo „čierny“ (ak išlo o opis postavy). Z kníh Iana Fleminga o agentovi 007 Jamesovi Bondovi odstránili viaceré rasistické výrazy vrátane nadávky „neger“.
Čítajte viac James Bond, rasista 007? Flemingove romány prešli očistouHistóriu neprepíšeme
Medzi kritikmi takýchto editorských zásahov je napríklad spisovateľ Salman Rushdie. „Roald Dahl nebol žiadny anjel, ale toto je absurdná cenzúra,“ napísal na twitteri v súvislosti s editorskými zásahmi v Dahlových knihách. Ich odporcami sú aj zástupcovia organizácie PEN America, ktorá združuje asi 7 500 spisovateľov.
Takáto úprava literárnych klasík určite nie je vhodným riešením situácie. To, že knihy vyjdú napísané jazykom prijateľným pre dnešok, neznamená, že sa taký jazyk používal aj vtedy. Literatúra a slovník v nej používaný je zrkadlom svojej doby, o ktorom by dnešný čitateľ, či už ide o dieťa, alebo dospelého, mal byť informovaný.
Riešením by preto mohli byť editorské poznámky, ktoré by na začiatku knihy vsadili dej do kontextu doby, podrobili ho kritike a vysvetlili by, prečo bol taký jazyk používaný a prečo je nevhodný. Citliví čitatelia by sa namiesto klasiky mali zameriavať na knihy, ktoré vychádzajú dnes. Históriu totiž neprepíšu, môžu ju však pomôcť lepšie pochopiť.