Zborník o živote a diele historičky Jeleny Paštékovej približuje svet medzi literatúrou a filmom

Filmová a literárna historička Jelena Paštéková je vo svojej vedeckej práci dvojdomá. Dlhé roky sa venuje skúmaniu dejín v oblasti literatúry aj filmu, ale aj ich súčasnej podobe. Zborník príznačne nazvaný Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom približuje najvýraznejšie témy i publikácie jej vedeckej práce. Súčasťou zborníka je obsiahly rozhovor, v ktorom Paštéková približuje pracovné i životné peripetie aj pozadie viac ako polstoročia jej akademického pôsobenia.

08.05.2023 17:00
jelena paštéková Foto:
Jelena Paštéková počas krstu knihy.
debata

Zborník zo seminára venovaného vedeckej práci Jeleny Paštékovej, ktorý sa uskutočnil počas vlaňajšieho Týždňa slovenského filmu, sa zameriava predovšetkým na vybrané témy a črty jej bádania v oblasti literatúry a kinematografie. Paštéková vo svojom skúmaní vedie dialogické kontakty slovenského filmu a literatúry v 20. storočí vždy na pozadí detailne načrtnutej panorámy dejín spoločnosti, zlomov a turbulencií v politike, premien vo vývoji kultúry a umenia. Autormi textov v publikácii sú Paštékovej kolegovia z oboch jej domovských inštitúcií, a to z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry filmových štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.

Foto: SFÚ
jelena pastekova

Publikáciu otvára laudatio režiséra Martina Šulíka. „Jelena Paštéková obe svoje lásky – literatúru i film – dodnes vníma v komplementárnom vzťahu a vo svojej vedeckej práci sa k ním neustále vracia,“ pomenúva východiská Paštékovej práce Šulík. „Od počiatku hľadala priesečníky kinematografie s inými umeleckými druhmi, vnímala filmové dielo v spoločenských a umenovedných súvislostiach. Uvedomovala si špecifické postavenie slovesnosti v našej kultúre – literatúra integrovala komunitu, bola jej pamäťou, suplovala filozofiu, aj ideologizovala. Zároveň ju ako mladú vedkyňu priťahoval film, umelecký druh so špecifickým spôsobom vyjadrovania a mimoriadnou schopnosťou osloviť široké publikum. Vycítila, že za vzopätím slovenskej kinematografie i televíznej tvorby šesťdesiatych rokov je umelecky mimoriadne produktívne prepojenie písaného slova, filmového obrazu a zvuku. Poučená štrukturalistickými prístupmi upozorňovala na rozdiely filmovej a literárnej narácie, pomenúvala inováciu výrazových prostriedkov, všímala si jedinečné kvality filmových diel a rozmanitosť poetík.“

Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za... Foto: Peter Frolo
Jelena Paštéková Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si vlani prevzala literárna vedkyňa Jelena Paštéková.

Do zborníka svojimi textami prispelo viacero autorov. Literárna historička Zora Prušková pripomína Paštékovej prácu v oblasti skúmania tvorby Leopolda Laholu, na paralely v uvažovaní Jeleny Paštékovej a filmového publicistu Pavla Branka upozorňuje vedecký pracovník Pavel Matejovič. Rôznym témam v nadväznosti na Paštékovej dielo sa v textoch venujú aj ďalší jej kolegovia. Filmová teoretička Katarína Mišíková upriamuje pozornosť na medze rozprávania a príbehovosti, filmová teoretička Jana Dudková sa venuje teórii adaptácie, literárny vedec Valér Mikula hovorí o prechodoch medzi literatúrou a filmom, filmový teoretik Martin Ciel sa sústreďuje na rozprávanie a jazyk filmu a divadelná historička Jana Wild približuje osobnosť Jeleny Paštékovej cez jej prístup k práci i k životu. Súbor príspevkov uzatvára „študentská kytica“ textov, ktoré zozbierala vedúca Katedry audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Zuzana Mojžišová.

Jelena Paštéková Čítajte viac Jelena Paštéková: Historik skladá históriu, ale robí aj cestu k pochopeniu súčasnosti

Súčasťou publikácie je rozsiahly rozhovor o začiatkoch i profesijnom pôsobení Jeleny Paštékovej, ktorý s ňou viedla filmová historička Eva Filová. Napriek tomu, že Paštéková v ňom priznáva, že „spomienky sú potvory“, cez vlastné skúsenosti a prácu podrobne odkrýva dejiny slovenského filmu, literatúry, ale aj pozadie vedeckého a historického skúmania a písania na Slovensku. „Nemyslím, že historik má iba naskenovať presné dáta, ktoré mu umožnia vytvoriť obraz o dobe alebo niečo podobné,“ hovorí v knihe Paštéková. „Snažím sa dejiny písať tak, aby zachytávali obraz človeka v dobe. Nie iba z ideologického a politického hľadiska, z hľadiska represií alebo úžitkovosti správania. Zračí sa v témach súvekej umeleckej tvorby, ktoré vnímame ako prvé.“

Václav Macek a Jelena Paštéková s Dejinami... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Václav Macek Jelena Paštéková Václav Macek a Jelena Paštéková s Dejinami slovenskej kinematografie 1896 - 1969.

Jelena Paštéková je filmová a literárna vedkyňa. V rokoch 1974 – 2020 pôsobila v Ústave slovenskej literatúry SAV, od roku 1991 prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Venuje sa teórii filmu, literatúry a komparatistike, dejinám slovenskej kinematografie a literatúry 20. storočia. Je vedeckou redaktorkou a autorkou projektu Súčasné filmové teórie 1 a 2 (2019, 2021), spoluautorkou Dejín slovenskej kinematografie (1997) a Dejín slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (2016), ďalej autorkou kolektívneho interdiscipli­nárneho projektu Poetika a politika (2004), odbornou garantkou projektu SFÚ Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021, ako aj autorkou mnohých ďalších monografií a štúdií. Je laureátkou Ceny Petra Mihálika za rok 2021 a držiteľkou ceny Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre za rok 2021.

Václav Macek Jelena Paštéková Čítajte viac Dejiny slovenskej kinematografie spísali nanovo

Publikáciu Jelena Paštéková – medzi literatúrou a filmom (2023) vydal Slovenský filmový ústav v spolupráci so Slovenskou asociáciou producentov v audiovízii a Vysokou školou múzických umení. Krst zborníka sa konal v apríli počas prehliadky Týždeň slovenského filmu 2023, knihu pokrstila filmová publicistka Roberta Tóthová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Martin Šulík #SFÚ #Jelena Paštéková