Očistenie nemeckej kultúry od škodlivých vplyvov presadzoval už od marca 1933 nacistický minister propagandy Joseph Goebbels. Režimu prekážali najmä židovskí a ľavicovo orientovaní umelci, ale aj tí, čo boli presvedčení demokrati, pacifisti, voľnomyšlienkari, homosexuáli alebo odporcovia fašizmu. Prvú „čiernu listinu“, zoznam zakázaných autorov, zverejnili noviny už 26. marca.
S nápadom, aby sa ich diela spálili, prišli začiatkom apríla členovia ríšskej organizácie vysokoškolských študentov. Inšpiráciu našli vo wartburskom sviatku z októbra 1817, keď asi 500 študentov a niekoľko profesorov z univerzít žiadalo vytvorenie jednotného nemeckého štátu. Po stretnutí sa vtedy vydali na fakľový sprievod a pálili knihy autorov odmietajúcich národné hnutie.
Foto: ČTK / DPA / Christophe Gateau
Nenemecký duch
Predohrou k akcii bolo zverejnenie „12 téz proti nenemeckému duchu“ 12. apríla 1933, ktoré voľne odkazovalo na nemeckého kazateľa Martina Luthera, známeho svojím antisemitizmom.
„Naším najnebezpečnejším protivníkom je Žid a ten, kto je mu podriadený… Nemec, ktorý píše nemecky, ale nenemecky myslí, je zradca,“ uvádzalo sa v študentskom vyhlásení.
O dva týždne neskôr organizátori vysokoškolákov vyzvali, aby začali zbierať „škodlivé“ knihy – nielen z domova, ale aj z knižníc a kníhkupectiev. Vyhľadávanie tejto literatúry prebiehalo tak živelne, že sa neraz zvrhlo na plienenie. Ako keď v Berlíne študenti vtrhli do Sexuologického inštitútu Magnusa Hirschfelda a zničili knižnicu, ktorú tento uznávaný židovský lekár celé roky budoval.
Výber autorov, ktorých diela pálili – Píšuci po nemecky
- Karl Marx
- Heinrich Mann
- Erich Kästner
- Sigmund Freud
- Bertolt Brecht
- Albert Einstein
- Heinrich Heine
- Egon Erwin Kisch
- Franz Kafka
- Stefan Zweig
- Lion Feuchtwanger
- Erich Maria Remarque
Medzitým sa knihy pálili – no v menšom rozsahu – vo viacerých mestách. Niekde k tomu pristúpili už začiatkom marca – napríklad v Berlíne, Drážďanoch alebo Heidelbergu, inde v apríli (Lipsko, Düsseldorf) či začiatkom mája (Mníchov). Predstavitelia nacistickej propagandy z toho však chceli spraviť veľkolepé divadlo – zapojiť do toho tisíce divákov a vysielať to naživo v rozhlase.
Zástupcovia študentskej organizácie preto vydali pokyn, aby sa hromadné akcie konali 10. mája 1933. Potrebnú teatrálnosť zabezpečilo deväť zvolaní, s ktorými mali účastníci hádzať knižky do ohňa.
Napríklad tvorbu marxistických filozofov mali páliť so slovami: „Proti triednemu boju a materializmu, za národné spoločenstvo a idealistický spôsob života! Odovzdávam plameňu spisy Marxa a Kautského.“ V ďalších heslách sa vyzývalo proti dekadencii, morálnemu úpadku, politickej zrade, preceňovaniu pudového života či proti falšovaniu dejín.
Knihy v plameňoch
Organizovaná akcia sa spustila 10. mája. Po ôsmej večer sa študenti najprv zišli s profesormi na vysokých školách a po 22. h sa s fakľami presunuli na miesta, kde pred davmi divákov predniesli prejavy a začali s pálením kníh.
Najväčšiu „slávnosť“ pripravili v Berlíne. Do sprievodu sa tam okrem študentov zapojili aj príslušníci Hitlerovej mládeže, SA a SS. Za zvukov piesní tiahli centrom mesta až k námestiu pred Štátnou operou, kam nákladné autá navozili približne 25-tisíc kníh.
„Nemeckí muži a ženy, éra vyhroteného židovského intelektualizmu sa práve končí,“ prihovoril sa tam zhruba 70-tisíc divákom Goebbels. V obrovskej vatre sa ocitli diela zakázaných spisovateľov, vedcov a filozofov píšucich po nemecky, ale i niektorých zahraničných umelcov.
Výber autorov, ktorých diela pálili – Zahraniční spisovatelia
- André Gide
- Romain Rolland
- Henri Barbusse
- Ernest Hemingway
- Jack London
- Maxim Gorkij
- Vladimir Majakovskij
- Iľja Ehrenburg
- Isaak Babel
- Jaroslav Hašek
- Ivan Olbracht
- Upton Sinclair
Jediný, kto sa prizeral, ako pália jeho tvorbu, bol úspešný nemecký spisovateľ Erich Kästner, známy aj u nás vďaka detským knižkám Emil a detektívi či Lujza a Lotka. Nepriateľa režimu z neho spravil jeho odpor k vojne a nacizmu.
„Videl som naše knihy, ako letia do mihotavých plameňov, a počul som otrepané tirády toho prefíkaného klamára… Bolo to odporné,“ opísal Kästner. Ako priznal, necítil sa práve najlepšie, keď ho v dave spoznala mladá žena a nahlas zakričala jeho meno. „Nič sa však nestalo… Knihy ďalej lietali do ohňa,“ dodal spisovateľ.
V rovnaký deň ako v Berlíne sa hromadné pálenia kníh uskutočnili ešte v 18 mestách, inde sa konali až do jesene. Celkovo v tom roku zaznamenali 102 takých akcií vo viac ako 90 nemeckých mestách.
Pálenie kníh vyvolalo negatívne ohlasy a protesty na celom svete. Vyše 2 000 nemeckých spisovateľov odišlo do exilu, viacerí spáchali samovraždu. A o pár rokov sa desivým spôsobom naplnili aj slová Heinricha Heineho…
