V Kolonistoch sa mu podarilo do uceleného literárneho príbehu spojiť dramatické historické udalosti ako arbitráž, vojnová Slovenská republika (1939 – 1945), deportácie Židov, Slovenské národné povstanie či februárové udalosti z roku 1948, ktoré výrazne ovplyvnili osudy bežných ľudí na juhu Slovenska.
„Detstvo som prežil v Komárne a rodinné vzťahy ma tiež úzko viazali k mojim príbuzným hospodáriacim v okolitých osadách slovenských kolonistov. Dramatické dejinné udalosti, ktoré hlboko poznačili i život mojich predkov ma nemohli nechať ľahostajným,“ objasnil Ivan Habaj pre TASR, čo ho priviedlo k autorskému zámeru vniesť do slovenskej literatúry prostredie južného Slovenska.
Ivan Habaj sa narodil 15. mája 1943 v obci Urmince neďaleko Topoľčian. V rokoch 1957 1960 sa učil na spojárskej škole v Bratislave. Strednú školu pre pracujúcich v Topoľčanoch absolvoval v rokoch 1962 – 1965. Písaniu, spočiatku básní, sa venoval už počas dospievania, ale prvé texty uverejnil počas štúdia v Topoľčanoch.
Čítajte viac Bývalý kriminalista Peter Šloser: Prečo sa nevráti k polícii a nechce písať o policajnej akadémii?
„Knižky som mal rád už v detstve a tento vzťah pretrval aj počas dospievania, čo ma priviedlo i k prvým literárnym pokusom, spočiatku v poézii, onedlho aj v próze. Začiatkom šesťdesiatych rokov som žil v Topoľčanoch, kde z iniciatívy redaktora Tonka Krumpára vznikla v tamojších okresných novinách literárna príloha Horizonty, do ktorej som prispieval,“ uviedol spisovateľ o svojich ranných literárnych začiatkoch.
Po maturite študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v roku 1970. V Bratislave sa už zaradil medzi mladých autorov, ktorí našli v druhej polovici 60. rokov minulého storočia publikačný priestor v dnes už legendárnom časopise Mladá tvorba. Krátko po zániku časopisu z politických dôvodov, knižne debutoval zbierkou poviedok Dolniaci (1972).
„V druhej polovici šesťdesiatych rokov som uverejňoval poviedky v Mladej tvorbe, Slovenských pohľadoch, ale aj v rozhlase. Mnohé z nich potom v roku 1972 vyšli knižne pod názvom Dolniaci vo vydavateľstve Smena v edícii Mladá tvorba, ktorej redaktorom bol Peter Zajac,“ povedal Habaj.
Čítajte viac John Boyne z čias koncetráku preskočil do éry mobilov, sietí a celebrít.Čo píše o zákulisí britskej televízie?
Od roku 1970 žil v Bratislave, kde rok zastával pozíciu právnika na Generálnom riaditeľstve Slovenských energetických podnikov. Potom dva roky pracoval v Slovenskom zväze bytových družstiev a v rokoch 1975 1980 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Deväť rokov pôsobil ako spisovateľ z povolania. Od roku 1990 bol tri roky právnikom na mestskom súde a od roku 1993 právnym expertom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Tému slovenského juhu rozvinul po debute Dolniaci aj v ďalšej poviedkovej knihe V tieni moruše (1973). Priestor juhoslovenskej dediny prekročil v cykle poviedok Mária (1976), následne sa však k nemu vrátil knihou poviedok Poľné samoty (1979). Svoju dominantnú tému slovenského juhu rozsiahlo rozvinul v románovej historickej trilógii Kolonisti I III (1980, 1981, 1986).
V trilógii prerozprával život viacerých ľudí zo Žitného ostrova. V prvej časti zobrazil osudy slovenských roľníkov zo severu Slovenska, ktorí po prvej svetovej vojne prišli hľadať šťastie na úrodné roviny južného Slovenska.
Čítajte viac Očista ohňom. Ako sa nacisti vyvŕšili na knihách
Keď sa však dostanú z počiatočných ťažkostí života v novom prostredí a začnú sa cítiť na Žitnom ostrove ako doma, prichádza rok 1938, Mníchov, Viedenská arbitráž a nútený odchod Slovákov z územia, ktoré predtým patrilo Maďarsku. O ich ďalších osudoch píše v druhej časti, keď sa obyvatelia Lipovej osady vracajú naspäť na Žitný ostrov. Zavŕšením je tretia časť so silným obrazom veľkej dunajskej povodne z roku 1965.
Medzi ďalšie jeho diela patria prozaické knihy Posolstvo detstva (1982), Sedem poviedok (1984), Vône podbránia, vône bylín (1986), Bezradnosť náhlej osamotenosti (1989) a Zo života outsiderov (1991), po ktorej sa knižne odmlčal. Vyšla mu len v druhom a treťom vydaní trilógia Kolonisti.
„Pôvodnú novú knižku som naozaj dávno nevydal. Po zmene spoločenských pomerov sa ukázalo, že tvorcovia môjho razenia stoja pred rozhodnutím ako sa uživiť v nových časoch. Správať sa pri tvorbe komerčnejšie, či radšej zvoliť v budúcom živote celkom iný spôsob realizácie. Ja som sa rozhodol venovať sa výlučne svojmu právnickému povolaniu,“ vysvetlil spisovateľ svoje viac ako 30-ročné autorské odmlčanie.
Čítajte viac Joseph Heller sa s Hlavou XXII stal svetový. K románu ho inšpirovali zážitky z vojny, ako pilot bombardoval Taliansko
Pripomenul však, že v najbližšom čase vydá vydavateľstvo Vlna jeho debut Dolniaci v pôvodnom autorskom znení, pretože vydania z roku 1972 sa dotkli cenzorské zásahy normalizačného obdobia.
Postavy, cez ktoré prerozprával svoje prózy, nie sú ľudia z centra diania, ale skôr z okraja. „Vždy som pociťoval náklonnosť k tým na okraji, k zádumčivým melancholikom, k životným outsiderom, k smoliarom, ktorým sa v živote nedostalo veľa božej priazne. A napokon i ja sám som bol skôr literárnym solitérom, vždy mimo centrálneho jarmočného diania,“ povedal pre TASR jubilujúci spisovateľ Ivan Habaj.
