Keď prišiel do ambulancie Záhorák, musel rozprávať po záhorácky

Anton Gúth bol známy rehabilitačný lekár, ale ľudia ho poznajú aj ako milovníka histórie. Na prelome roka sme sa ním pozhovárali o knihe Keď je nedeľa, musíme mať vianočku. Veľká časť textu je napísaná v záhoráčtine. Vtedy nik netušil, že to bude náš posledný rozhovor pre noviny. Dnes prinášame úryvok.

17.05.2023 16:00
Anton Guth Foto:
Anton Gúth je doktor, ale aj Záhorák a spisovateľ.
debata

Príbeh sa odohráva niekde na záhoráckej „dzedzine“ – poznáte dobre celé Záhorie?

Celkom dobre. Jednak vďaka osobným stretnutiam pri návštevách, pri turistike, ale hlavne pri stretnutiach v mojej rehabilitačnej ambulancii. Keď príde Záhorák, nielenže musí rozprávať po záhorácky, ale vždy prehodíme pár viet aj o jeho dedine alebo meste.

Líšia sa nejako Záhoráci podľa regiónov? Sú iní napríklad na Búroch, v Skalici či v Malackách?

My, Záhoráci, máme spoločné územie (za horami), spoločné prvky záhoráckej slovenčiny a spoločné prvky tradičného kroja, ale ten je v každej dedine presne zadefinovaný (niečo ako zástava alebo erb), takže keď dnes vidím modernú novotvorbu pri šití krojov u zapálených jednotlivcov, tak trochu mi to otvára sarajevo vo vrecku. Sme rovnakí, ale zároveň aj iní – doslova v každej dedine. Nesieme si so sebou historické danosti, o ktorých už veľakrát ani nevieme, ale zapracovali sme si ich do spôsobu myslenia, vyjadrovania sa a práce.

Anton Guth Čítajte viac Zomrel kronikár Záhoria, spisovateľ a lekár Anton Gúth. Posledná rozlúčka bude v sobotu v Malých Levároch

Kto najviac poznačil región?

Dobrým príkladom sú Veľké Leváre a Malé Leváre. Malé Leváre boli poddanská, roľnícka obec a spadali pod panstvo na Plaveckom hrade, zatiaľ čo Veľké Leváre boli mestečko s kráľovskými výsadami na Českej ceste. Tam sa ľudia poľnohospodárstvu venovali menej, vynikali v remeslách a mali úplne iné náboženské zloženie. Obyvatelia Malých Levár sa teda viac podobajú mentálne na Gajaranov ako na obyvateľov Veľkých Levár. S Gajarami mali totiž rovnakého pána. A toto si nesieme na pleciach, či sa nám to páči alebo nie.

Preto sa líšia aj miestne nárečia?

Veľmi úzko s tým súvisí aj naša reč. Kedysi som si myslel, že záhorácka verzia slovenčiny je len jedna. Potom sme sa v škole učili, že je malacká verzia a skalická verzia. No a keď som dostal raz na Vianoce knižku od Štefana Moravčíka V Kiripolci sviňe kujú, naraz mi to začalo škrípať. Tak som si zobral ceruzku a podčiarkoval slová, ktoré by som použil pozmenené alebo úplne iné ako on. Na jednej stránke som zistil od 50 do sto odlišností, a pritom sú naše rodné obce (Plavecký Štvrtok a Levárky) od seba vzdialené možno len 30km.

Hajnerichúv a tutanchamónúv vúz. Ilustrácia... Foto: Anton Gúth
anton guth hajnerichuv a tutanchamonuv vuz Hajnerichúv a tutanchamónúv vúz. Ilustrácia Antona Gútha ku knihe Keď je nedeľa, musíme mať vianočku.

Vy ste zostavili aj slovník malolevárskej záhoráčtiny. Čo sa deje s tou rečou? Starne? Je to konzerva?

Levárčanská záhoráčtina je moja rodná reč a aj reč mojej matky a otca, vrátane všetkých ich rodinných príslušníkov. Aj keď sme sa neskôr presťahovali do hlavného mesta, akonáhle sa zavreli dvere, tak sme hovorili „našú rečú“. Podklady k tomuto Slovníku na čítanie sme s rodinou zbierali viac ako rok, vyšiel nakoniec v roku 2001. Obsahuje 3 800 odlišných slov používaných v záhoráckej verzii slovenčiny oproti spisovnej verzii. Musím povedať, že keď sa vošlo na jednu stranu 30 slov, tak z nich 10 bežne aktívne používam, ďalších 10 viem použiť a s tými poslednými desiatimi by som mal problém, prípadne, s polovicou z nich by som si nevedel poradiť. Išlo väčšinou o slová spojené s poľnohospodár­stvom (súčiastky dreveného voza, časti konského postroja, časti kroja, remeselnícke nástroje a pod.) Teda: záhorácka slovenčina sa mení tak ako každá iná reč na svete.

Ktoré záhorácke slovo sa vám zdá najzvláštnejšie?

Hovorí sa, že najkratšie je slovo í. Má znamenať, že niekto je.

Sú v záhoráčtine aj iné rarity?

Týmto sa dostávame k typickému postoju spisovných Slovákov k nám Záhorákom ! Pozeráte sa na nás ako na čudo, od ktorého možno očakávať nanajvýš nejaký vtip a dosť. No a práve moja nová kniha by chcela niečo povedať o našom normálnom živote, takom, s ktorým sa borí hocikto iný. Chcel som zaujať postoj k životu rodákov v minulosti a súčasnosti priamo u nás na Záhorí, ale aj potom, keď boli odvelení niekde inde, na front, alebo sa z nich stali vnútrozemskí vysťahovalci. Pôvodne bola celá kniha napísaná v záhoráčtine, ale postupne, pri každej korektúre, pribúdali požiadavky: treba preložiť to a ešte to!

Napísali ste román a aká je realita? Po kom ste napríklad zdedili talent liečiť? Sú lekári na Záhorí vážení? Majú u vás Záhoráci protekciu?

Lekára sme v rodine nemali, takže som nemal bezprostredný vzor. Obdivoval som však môjho starečka, ktorý bol remeselník, a keďže mal na starosti viacero strojov, musel mať zákonite na pracovisku lekárničku. Pracoval pritom denne s kladivom a nákovou, jeho ruky mi pripadali ako medvedie tlapy. Keď však ošetroval zranenia, pri ktorých som bol, tak pracoval ako chirurg – veľmi jemne. Každého, kto sa dostane ku mne do ambulancie, a zistím, že je zo Záhoria, snažím sa osloviť po záhorácky. Je to jedna z mojich foriem na prelomenie bariéry lekár-pacient. Vždy ma pobaví, keď sa pacient doslova zľakne, že čo mu to vravím. Ale potom sa smejeme.

Boeing havária. Ilustrácia Antona Gútha ku... Foto: Anton Gúth
anton guth 13 B17 FF Boeing havaria Boeing havária. Ilustrácia Antona Gútha ku knihe Keď je nedeľa, musíme mať vianočku.
Príjmanie nových členov Záhoráckej republiky.... Foto: archív AG
anton guth Prijmanie novych clenov Zahorackej republiky IMG 6491 Príjmanie nových členov Záhoráckej republiky. Na snímke Anton Gút celkom vpravo, vedľa legendárnych herečiek Sone Valentovej, Márie Kráľovičovej a Božidary Turzonovovej.

Ako ste sa stali čestným občanom Záhoráckej republiky? Keď ste boli na javisku v Senici spolu aj s Máriou Kráľovičovou, vraj ste mali trému. Môže mať lekár a ešte k tomu Záhorák, trému?

Pred niekoľkými rokmi mi jedného dňa zavolal prezident Záhoráckej republiky Pala Lelín Nemec, či by som nechcel byť čestným občanom. Tak som súhlasil, ale musel som ísť v stanovaný termín do kultúrneho domu v Senici. Ja som netušil, že je to spoločenská akcia s 500-člennou diváckou kulisou a viacerými známymi osobami, ktoré dostanú tiež čestné občianstvo. Bol medzi nimi Anton Srholec, Mária Kráľovičová, Božidara Turzonovová a iní. Taktiež som netušil, že každý z nás má povedať niečo do mikrofónu. A vtedy som pocítil niečo ako trému, lepšie povedané strach z toho, že nemám čo povedať. Začal som teda, že bez Záhorákov by nebolo Slovenska a sálu sa mi podarilo aspoň päťkrát rozosmiať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Anton Gúth