Foto: Absynt
„Tvoj čas je časom niekoho, koho poznáš, máš rada a kto ťa formuje. A tvoj čas je aj časom niekoho, koho raz spoznáš a budeš mať rada, čas, ktorý vytvoríš. Vlastnými rukami sa môžeš dotknúť 262 rokov. Tvoja babička niečo naučí teba, ty to naučíš svoju vnučku. Dokážeš priamo ovplyvniť budúcnosť až do roku 2186.“
Práve od tejto jednoduchej, no veľmi dôležitej myšlienky odvíja Andri Snær Magnason svoje chápanie behu sveta, minulosť je s budúcnosťou zviazaná viac, než si myslíme. Priveľa ľudí o svete uvažuje skôr v horizonte vlastného života, nanajvýš života svojich detí. To by sme mali zmeniť, lebo sme poslednou generáciou, ktorá môže zachrániť život svojich potomkov.
Magnason nám svoje myšlienky nenatíska, nekričí, len kombinuje varovné predpovede vedcov s príbehmi, ktoré sám zažil a pozná. Vedcom málokto rozumie, nie sú špecialisti na komunikáciu s verejnosťou, a preto ich tabuľky a grafy, ktoré by mali vyvolať v ľuďoch hrôzu a strach z budúcnosti, ostávajú nepovšimnuté. Príbehom však ľudia rozumejú a tie Magnasonove sú veľmi zaujímavé a očarujúce.
Jeho dedko lekár operoval Andyho Warhola aj Roberta Oppenheimera. Dedova sestra bola vychovávateľkou u Tolkiena v Oxforde a keď po večeroch rozprávala jeho deťom príbehy zo severských ság, autor Hobbita so záujmom za dverami počúval
Tolkien aj Andy Warhol
Andri Snær Magnason je Islanďan a jeho dedko lekár, ktorý sa dožil 98 rokov, operoval Andyho Warhola, Roberta Oppenheimera aj iránskeho šacha. Dedova sestra bola vychovávateľkou u Tolkiena v Oxforde a keď po večeroch rozprávala jeho deťom príbehy zo severských ság, autor Hobbita so záujmom za dverami počúval. Na starých fotografiách v knihe je zachytená aj Magnasonova babka, ktorá sa v roku 1945 stala prvou ženou na Islande s povolením lietať na vetroni a priekopníčka ľadovcovej turistiky.
Strýko sa ako vedec v Spojených štátoch zaslúžil o záchranu jedného ohrozeného druhu zvierat, navštevoval často veľmi chudobné krajiny s neveľmi chápavými vládami a snažil sa ich presvedčiť, že predátor ako krokodíl je pre prírodu aj pre človeka dôležitý. Zdá sa, akoby tých zaujímavých príbuzných s bohatými životmi na takú malú krajinu ako Island bolo priveľa. No každý má okolo seba niekoho a niečo, na čo môže byť hrdý, koho a čo môže obdivovať.
Magnason napríklad obdivuje dedkovu pamäť a čas, ktorý svojím takmer storočným životom obsiahol. Začínal ako lekár, ktorý na Islande chodil za pacientmi na koni, neskôr v USA operoval ľudí reprezentujúcich výkvet moderného umenia aj vedy, prežil dve svetové vojny. A predsa na otázku, ktorá doba priniesla najviac zmien, odpovedá, že je to posledné desaťročie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Tajomstvo islandských žien
Máme dôvod venovať súčasnosti pozornosť. Najväčšie zmeny sa dejú práve teraz
Život v horúčke
Na Islande mali prvý parlament na svete a – predstavte si – takmer pred sto rokmi slávili jeho tisíce výročie! Na oslavy sa vtedy z Oxfordu od Tolkienovcov ponáhľala domov aj Magnasonova babka. Magnason bol v roku 2019 účastníkom rozlúčky s prvým zaniknutým islandským ľadovcom.
Na Islande vedia, kto zastrelil posledný pár vzácneho druhu vtákov. A dnes vidia, že od začiatku 21. storočia ľadovce ustúpili viac než za predchádzajúcich sto rokov dohromady. „Máme dôvod venovať súčasnosti pozornosť. Najväčšie zmeny sa dejú práve teraz,“ píše Magnason.
Čítajte viac Recenzia: Roztápajú sa ľadovce aj staré dohody. Aký je život na najsevernejšom mieste na svete?
Za posledné desaťročie sme zažili osem najteplejších rokov, odkedy sa na Zemi začali teplotné merania. „Pri neustálej 39-stupňovej horúčke ľudského tela sa život stáva neznesiteľným. Čo sa stane, ak sa o dva stupne oteplí Zem? Organizmy, ktoré sa prispôsobili určitým podmienkam, zrazu dostanú horúčku, budú unavené a zoslabnuté, podaktoré umrú. Rozšíriť ryžové pole, aby človek uživil rodinu, nie je to isté ako zaliať asfaltom jazero plné rýb, kvetov a hniezdisk, aby sa tam mohlo postaviť nákupné centrum, zničiť dažďový prales na Jamajke či zaplaviť horské údolia na Islande, aby sa tam mohli vyrábať plechovky na jedno použitie.“
Ak sa spolu s miznutím ľadovcov narušia časy migrácie vtákov, liahnutia, pučania, kvitnutia, väčšina ekosystémov sa zosype
Magnason hovoril s vedeckými kapacitami aj s dalajlámom, vie, že je dôležité pýtať sa a zaznamenať myšlienky a spomienky, inak sa stratia. Odhalil, že medzi prastarými severskými a indickými legendami o stvorení sveta existuje prepojenie rovnako ako medzi himalájskymi a islandskými ľadovcami. Ak sa spolu s miznutím ľadovcov narušia časy migrácie vtákov, liahnutia, pučania, kvitnutia, väčšina ekosystémov sa zosype.
Čítajte viac Ľadovce v tretine chránených oblastí do roku 2050 zmiznú, tvrdí UNESCO
Čas dnes plynie najrýchlejšie v ľudskej histórii, uteká doslova ako voda. Magnasonova kniha O čase a vode je strhujúca, lebo vie čas objať. A vie objať aj čitateľa, aby sa nebál mať z budúcnosti strach. Prepája filozofiu, mytológiu aj vedu s poéziou. Aký jazyk použiť na vyjadrenie niečoho takého zásadného? Jazyk, ktorým sa prihovára Magnason, je krásny, myšlienky hlbké a emócie silné.
