Foto: Fama Art
Nakŕmiť pavúka
Poviedky Jozefa Kollára sú strihané krátko, ako záblesky postrehov či nápadov, čítajú sa ľahko a svižne. Tematicky siahajú od vzťahov medzi mužom a ženou cez pátranie po vlastnej identite, kde hrá rolu irónia osudu, až po otázky budúcnosti celého ľudstva. Ako novinár je Jozef Kollár zvyknutý pracovať s faktami, preto často stavia na skutočných situáciách či osobách a dejoch. Zároveň vie byť zasnívaný, až mystický. Sem-tam si siahne aj do sci-fi budúcnosti a mytologickej minulosti, aby sa cez tisícročia pozrel na dnešný svet, premietnutý v obyčajnom živote smrteľníka hoci v sídliskovom paneláku.
Kollárovmu Spodobovaniu nechýba irónia ani sebairónia. Je to pohľad muža, ktorý po rozvode kŕmi doma pavúka (a s ním aj vlastnú clivotu)
Kollárovmu Spodobovaniu nechýba irónia ani sebairónia. Je to pohľad muža, ktorý po rozvode kŕmi doma pavúka (a s ním aj vlastnú clivotu). Muža, ktorý v prenajatom byte márne hľadá svoje deti a manželku. Iná chcela vaňu z Milána, vyzerala ako kus ľadu alebo biely slon. Tá vaňa. A napokon aj ona. Deti vyrástli a manželka vzťah prerástla, ostali len v jeho snoch. Nie je si istý, akú bytosť vlastne v sebe nosí. Fantázia mu však pracuje naplno a vie si vybájiť celý príbeh aj okolo obyčajného opusteného prívesu kdesi pod mostom. Kto sú jeho majitelia, kam odišli a čo sa s nimi stalo? Ktorá verzia je zaujímavejšia? Legenda alebo skutočnosť?, pýta sa Kollár ako v jednej z poviedok o osude jediného pasažiera, ktorý prežil pád lietadla IL-18 na bratislavských Zlatých pieskoch. Alebo neprežil?
Čítajte viac Kniha týždňa: Dlhý lupeň z mora. Nová Isabell Allende a jej príbeh nezvyčajnej lásky, ktorú nezlomili ani dve diktatúry
Kollárovo rozprávanie má nádych nostalgie aj poézie. Iné príbehy zasa prekvapia kriminálnou zápletkou alebo čerpajú z historickej drámy. Sú plné napätia aj absurdných situácií aj absurdných postáv
Jeho Spodobovanie je tiež pohľad smutného muža, hlboko znepokojeného chorobami dnešnej doby, v ktorej sa jeden druhému vzďaľujeme. Ako v poviedke Štvorčekové výslnia, ktorú očividne inšpirovala pandémia covidu. Ľudia v nej hrajú nie šachy, ale piškvorky so smrťou na dovolenkovej pláži, ani o tom nevedia, každý si chce len vykolíkovať čo najväčší priestor na slnku. Homo sapiens je v Kollárovom ponímaní Homo solum – človek osamelý. „Domnieva sa, že je nesmrteľný. Noe X zničí väčšiu časť zeme odpadom, pretože na rozdiel od biblického príbehu dá šancu len sám sebe,“ píše.
Čítajte viac Kniha týždňa: absurdná Klinika s panoptikom pochabých figúrok
Tričko s Winnetouom
Kollárovo rozprávanie má nádych nostalgie (Zvieratká v nás a mimo nás, Lampa) aj poézie (1911). Iné príbehy zasa prekvapia kriminálnou zápletkou (Jeden nikdy nevie, Dvaja v lanovke) alebo čerpajú z historickej drámy (Jama, Krátke stretnutie H + H aj Procesia či Lampa). Sú plné napätia aj absurdných situácií (La Fiesta, Jeden nikdy nevie) a často aj absurdných postáv.
Azda najpôsobivejšou je poviedka Spodobovanie, ktorá aj dala názov celej zbierke. Autor v nej v úžasnej skratke popisuje ľudské dospievanie tak pravdivo a presvedčivo, že si spolu s ním obliekame tričko s Winnetouom a prežívame bolesť, keď „pokrvný brat“ zrádza brata aj sám seba. Všetci sme sa kedysi chceli podobať na svojich hrdinov. Čo sa nám podarilo zachrániť zo svojich ideálov, snov a túžob? Komu sa podobáme dnes? Ako sa vieme spodobniť so svojimi predkami, partnermi aj deťmi?
Kollárovo Spodobovanie, to sú vzťahy, túžby a sny, ideály. Podobať sa, priblížiť sa. Ale aj nasledovať, pokračovať, hoci v často nečakaných súvislostiach. Každá vec, ktorá sa na svete udeje, má niekde inde svoje pokračovanie, presviedča nás Jozef Kollár a rád sa hrá s vrstvením osudu. Jeho kratučké príbehy potom vytvárajú vrstevnaté čítanie.
Čítajte viac Kniha týždňa: Líštičky majú rady teplo
