Vladimir Vladimirovič Majakovskij sa narodil 19. júla 1893 v gruzínskom mestečku Bagdadi v rodine lesníka. Jeho otec zomrel v roku 1906 na otravu krvi potom, ako si ihlou prepichol palec. Od tých čias trpel mladý Vladimir bakteriofóbiou – počas celého života sa panicky bál ihiel, špendlíkov, sponiek a iných ostrých predmetov, lebo mal strach z infekcie.
Po smrti otca sa presťahoval spolu s matkou a dvoma sestrami do Moskvy. „Po pohrebe otca sme mali tri ruble. Inštinktívne, horúčkovito sme predali stoly, stoličky a vybrali sa do Moskvy. Prečo? Dokonca ani známych sme nemali,“ spomínal na tieto roky budúci poet.
Od mladosti sa zaujímal o politický život. Počas štúdií na gymnáziu, z ktorého ho neskôr vylúčili za účasť v robotníckom hnutí, sa spriatelil s revolučne naladenými študentmi. Už vo veku pätnásť rokov ho trikrát zatkli za ilegálnu propagandistickú činnosť, čo ovplyvnilo Majakovského vnímanie sveta.
Čítajte viac Jevgenij Jevtušenko recitoval svoje verše aj pred vypredanými štadiónmi
V roku 1911 začal študovať na moskovskej Škole maliarstva, sochárstva a architektúry. Aj z tejto školy Majakovského vylúčili, tentoraz za propagáciu avantgardného umenia.
Svoj osud spojil s futuristami. Spolu s ďalšími prívržencami toho avantgardného umeleckého smeru cestoval po ruských mestách, kde prednášal a recitoval svoje básne. Prvým publikovaným dielom Majakovského sa stala v roku 1912 báseň Noc. O rok neskôr vydal svoj prvú zbierku nazvanú Ja.
Potvrdením úzkeho vzťahu umelca s futuristami sa stala autobiografická tragédia pod názvom Vladimir Majakovskij, ktorú napísal v lete roku 1913. Umelec bol nielen jej autorom a režisérom, ale si v nej zahral aj hlavnú úlohu. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol tiež jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915).
Majakovského poézia bola vzburou proti inštitúciám a hodnotám. Mala silné sociálne zafarbenie, svojou ostrou satirou nemilosrdne pranieroval byrokratizmus a malomeštiactvo najrôznejšieho druhu. Jeho poézia oplývala neobyčajnou fantáziou, neopakovateľnou metaforickosťou a úplne novou rytmickosťou. Bol obhajcom nových foriem v umení.
Čítajte viac Moja spomienka na skvelého spisovateľa: Pozdrav Milanovi Kunderovi na Olymp
Uvedomujúc si krízu vtedajšieho sveta videl východisko v revolúcii. Na začiatku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) vstúpil v roku 1917 do služieb novej sovietskej moci. Ako revolučný romantik sa absolútne oddal revolúcii a stal sa vedúcou osobnosťou sovietskej ľavicovej avantgardy. V rokoch 1918 – 1923 napísal básne ako napríklad Ľavý pochod, Óda revolúcii, hru Mystérium buff či poému 150.000.000.
Aktívne sa zúčastňoval na búrlivom literárnom živote 20. rokov 20. storočia, pričom v roku 1922 sa postavil na čelo literárnej skupiny LEF (Ľavý front umenia).
Avšak od romantického ospevovania revolúcie prešiel Majakovskij v rokoch 1928 – 1929 k napísaniu dvoch satirických divadelných hier Ploštica a Kúpeľ, ktoré svedčia o jeho absolútnom sklamaní z toho, čomu tak veril.
Čítajte viac Fyzicky som viac-menej v poriadku, ale mám šialené sny, hovorí Salman Rushdie
Po uvedení týchto hier sa stretol s nepriazňou ľavičiarskych literátov, pretože niektorí z nich videli v hrách kritiku sovietskeho zriadenia. Hru Kúpeľ komunisti dokonca do roku 1953 zakázali. Lojálny vzťah moci k „hlavnému sovietskemu poetovi“ sa začal meniť.
Začiatkom roku 1930 mu nedovolili prvýkrát vycestovať do zahraničia, kritika jeho tvorby silnela. Keď mašinéria sovietskeho vodcu Stalina začala ničiť deti revolúcie, v moskovskom byte Vladimira Majakovského sa 14. apríla 1930 ozval výstrel. Vo veku 36 rokov sa rozhodol pre dobrovoľný odchod zo života.
V liste na rozlúčku prosil „súdruha vládu“, aby sa postarala o jeho rodinu: „Moja rodina, to je Lilja Briková, mama, sestry a Veronika Vitoldovna Polonskaja. Keď im zabezpečíš znesiteľný život – ďakujem.“
Smrť talentovaného básnika a dramatika vyvolala mnoho polemík a diskusií, vrátane podozrení, že umelca odstránili tajné služby. Hlavnou bola otázka, či držal revolver v ruke sám alebo niekto iný? Vyšetrovanie smrti v roku 2002 dospelo k záveru, že Majakovskij spáchal samovraždu.
