V Stredozemi sa odohráva i dej Tolkienovej slávnej knihy Hobit alebo cesta tam a zasa späť, jeho trilógia Pán prsteňov, ďalšie knihy Silmarillion či jeho Nedokončené príbehy. Vo všetkých týchto knihách poskytuje spisovateľ, lingvista a literárny historik Tolkien čitateľom už niekoľkých generácií nebývalý priestor pre fantáziu. A pri ich písaní nachádzal inšpiráciu v severskej mytológii či výrazoch stredovekej angličtiny, ktorú sám dobre poznal.

Staroanglickú literatúru a jazyk študoval Tolkien na mieste zrejme najprestížnejšom – v Oxforde, a v tomto odbore sa stal profesorom. Publikovať začal už v dvadsiatych rokoch 20. storočia, najprv odbornú literatúru. Vydal Slovník strednej angličtiny, kritické vydanie stredovekej romance zo 14. storočia Sir Gawain a Zelený rytier, a niekoľko ďalších textov.
A potom si tento vysoký šľachovitý muž a milovník fajok začal vymýšľať vlastné fascinujúce príbehy o boji dobra so zlom a o všelijakých bytostiach. Najskôr ich rozprával svojim štyrom deťom pred spaním a potom ich zapísal do kníh. Bola z toho svetová literárna senzácia. Svoje príbehy zaľudňoval Tolkien postavami zo stredovekých bájí a nordických ság – najčastejšie sú v tejto súvislosti zmieňované staroanglická báseň Béowulf, staroislandská Edda alebo starogermánska Pieseň o Nibelungoch. A inšpirovali ho i staré waleské nápisy.

Budúci veľký literát sa narodil 3. januára 1892 v juhoafrickom Bloemfonteine v rodine bankového úradníka, detstvo však prežil v Sarehole blízko Birminghamu, odkiaľ pochádzali jeho rodičia. „Môj svet stojí na základoch, ktoré boli postavené počas pobytu v Sarehole. Všetko sa začalo pri pohľade na waleské nápisy na nákladných vagónoch. Divné mená, ktoré som nedokázal vysloviť, ma vábili,“ popísal zdroj svojej inšpirácie.

Do svojej imaginárnej krajiny vytvoril Tolkien i záhadný jazyk, ktorým jej obyvatelia hovoria. On sám mal veľký lingvistický talent a jazykový cit, bravúrne sa naučil latinčinu a gréčtinu, ale rovnako samozrejme ovládal i ďalšie jazyky, a to ako moderné, tak staroveké. Záľuba vo vytváraní vlastných jazykov se uňho prejavila zanedlho, bol fascinovaný staroangličtinou a waleštinou, ovládal fínčinu a korene imaginárneho jazyka jeho diel možno údajne hľadať v jazyku starofínskeho eposu Kalevala.

Prvým z Tolkienových hrdinov bol usadený a pohodlný hobit menom Bilbo, ktorého najväčšou vášňou je sedenie pred svojou norou a bafkanie z fajky. „Sú to (alebo bývali) malí ľudkovia, dosahujúci asi tak polovicu nášho vzrastu a menší než bradatí trpaslíci… Majú sklon ku guľatým bruškám; nenosia žiadnu obuv, pretože im na chodidlách od prírody rastie hustá a hrejivá hnedá srsť…,“ popísal ho sám autor.
S knižným vydaním pôvodne nepočítal. Kniha o hobitovi vyšla až vďaka rodinnej priateľke Elaine Griffithsovej, ktorej Tolkien texty ukázal v nakladateľstve George Allen & Unwin, kde pracovala. Bola nadšená. Kniha vyšla v septembri 1937, keď mal jej autor 45 rokov. V niektorých britských vydaniach sa dokonca objavili Tolkienove jednoduché, ale pôsobivé ilustrácie.

Česky vyšiel Hobit alebo Cesta tam a späť v roku 1978 v Odeone. Literárny svet a srdce malých i veľkých čitateľov potom Tolkien definitívne dobyl príbehmi o prsteni, ktorý „vládne všetkým.“ Knihy Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa vyšli v polovici 50. rokov a česky na začiatku 90. rokov. Dávne osudy obyvateľov Stredozeme Tolkien vykreslil tiež v knihe Silmarillion (1977), ktorá vyšla až po jeho smrti, rovnako ako ďalšie knihy a poviedky.

Boj dobra proti zlu v knihách profesora z Oxfordu okúzlil celé generácie. V dobe, keď ľudia prestali veriť na veľké príbehy, Tolkien s jedným prišiel, priniesol čosi dôverne známe a pritom celkom nové. Do sveta vrátil stratený romantizmus. Osudy obyvateľov zvláštneho sveta sa stali námetom umeleckých diel, knihy sú analyzované a stále sa v nich nachádzajú metafory, na ktorých motívy vznikajú básne a pesničky, rodia sa obrazy.

Trilógia Pán prsteňov znovu „ovládla“ svet v minulej dekáde, keď bola úspešne sfilmovaná, napríklad jej posledný diel Pán prsteňov: Návrat kráľa získal 11 prestížnych Oscarov a ako jeden z mála filmov na svete zarobil viac ako miliardu dolárov. V rokoch 2012 až 2014 na ňu potom nadviazala filmová trilógia Hobit, ktorá dejovo predchádza Pána prsteňov. Oboch sérií sa chopil novozélandský režisér Peter Jackson. Tolkien mal síce k filmovaniu odpor, nakoniec však súhlasil. Jeden z najvplyvnejších autorov 20. storočia totiž podľa svojho životopisca „nenávidel kino a televíziu a bol veľmi silno proti týmto vymoženostiam 20. storočia“.

Profesorom anglickej literatúry Oxfordskej univerzity bol Tolkien od roku 1945 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1959. Po odchode na odpočinok žil s manželkou Edith na oxfordskom predmestí Headington a potom sa presťahovali do Bournemouthu. V roku 1972 mu britská kráľovná Ažběta II. udelila Rad britského impéria. Zomrel vo veku 81 rokov a na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, kde je pochovaný on a jeho žena, sú pri ich menách vytesané i mená Beren a Lúthien.
Tolkiena nazývajú „otcom modernej fantasy“. Nebol síce prvým, kto písal v tomto žánri, ale jeho knihy sa stali najznámejšie.
