Je vždy zaujímavé porovnávať obsah textov s tým, ako sa vyvinula doba. Zišlo by sa každému nazrieť do Rúfusa a trocha sa zamyslieť v širších súvislostiach, než je dnes zvykom. Možno by stačilo pozrieť si jeho knihy s fotografiami Martina Martinčeka a prišli by sme na iné myšlienky.
Srdce sa ešte otvorilo
Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube a zomrel 11. januára 2009 v Bratislave. Je to teda už 15 rokov. Ako 62-ročná zomrela nedávno aj jeho milovaná dcéra Zuzanka, ktorá mu bola láskou aj inšpiráciou. Básnikova manželka Magda Rúfusová zostala sama, ale stále si udržiava energiu, s akou budovala, vlastne vytvárala, svoju rodinu. Tá bola totiž tiež zvláštnym umeleckým dielom, veľa sa o nich písalo.
Milan Rúfus mal doma vynikajúce zázemie, potrebné ticho, švitoriacu Madgu a spokojnú Zuzanku. Dcéra si odmalička vyžadovala špeciálnu starostlivosť, ale dostávala najmä špeciálnu pozornosť a veľa lásky. Robila rodičom radosť a ešte viac scitlivela vnímavé srdce svojho otca, básnika a možno aj mnohých iných ľudí.
Neraz som už spomínala, ako ma Rúfusovci pozvali k stolu, keď mala Zuzka, to už bola slečna, narodeniny a prišiel jej gratulovať aj kamarát. Sedeli sme všetci okolo stola a jedli sme zákusky. Bol to neobyčajný zážitok. Milan Rúfus bol pre mňa ale zážitkom už od čias, keď predsedal prijímacej komisii na mojom pohovore na štúdium novinárstva v šesťdesiatych rokoch.
Najznámejšie diela
- Do literatúry vstúpil v 60. rokoch básnickými zbierkami Až dozrieme, Chlapec a Zvony
- Z ďalšej tvorby sú známe zbierky Kolíska, Kolíska spieva deťom, Óda na radosť, Ako stopy v snehu aj osobný testament Báseň a čas (2005)
- Jeho básnické podanie rozprávok patrí k najkrajším v slovenskej literatúre, prebásnil slovenské ľudové rozprávky, riekanky a veršované minipríbehy
- Vo viacerých vydaniach vyšli: Kniha rozprávok, Mechúrik Koščúrik, Lupienky z jabloní, Koza rohatá a iné rozprávky, Deťom, Studnička, Sobotné večery
- Obľubu si získali aj veršované modlitby pre deti v knihách Anjeličku môj strážničku a Modlitbičky
- Zbierka básní Pamätníček vznikla ako krásna hra, keď napísal básne k obrázkom dcéry Zuzky
Bol už literárna hviezda, impozantný človek (vždy vyzeral vlastne rovnako) a zdalo sa mi neuveriteľné, že sa so mnou rozpráva živý Rúfus. A že listuje v mojom humoristickom časopise, ktorý som ručne vyrábala na gymnáziu pre našu triedu a doniesla na túto skúšku. Bolo to na filozofickej fakulte, na vyššom poschodí, kam som sa viezla výťahom.
Neskôr, keď som sa spoznala s manželkou básnika, Magdou Rúfusovou, spomínali sme aj ten výťah. Pani Magda sa totiž prihovorila, aby manžel súhlasil s dvojrozhovorom o tom, ako sa zaľúbili. Dovtedy sme hovorili s Milanom Rúfusom len o literárnych a spoločenských témach, chcela som pôsobiť veľmi vážne a teraz som mala možnosť spoznať ho – ako respondenta – inak.
Myslela som si, že v súkromnej oblasti bude zdržanlivý a formálny, že nič až takého nepovie. Prekvapilo ma, ako sa uvoľnil, ako vtipne a otvorene rozprával. Práve aj o tom výťahu na filozofickej fakulte, kde sa budúci manželia, ona študentka, on pedagóg, po prvý raz stretli a padli si do oka. Zrazu to nebol žiaden bard, ale chlapčenský vtipkár, gavalier. Lepšie som pochopila jeho osobnosť. Bol zložitý a mnohoraký, nedá sa uchopiť.
Čítajte viac Poézia Milana Rúfusa v krojoch. Kniha, z ktorej vyžaruje vznešenosť i krása
Viac sa básnilo
Na pohľad pôsobil však Rúfus naozaj vždy veľmi dôstojne a aj svojím zjavom sa vymykal z galérie portrétov našich autorov. Vyzeral ako prorok, nejaký starý námorník alebo svätec, a to všetko v ňom aj bolo.
V čase našej mladosti ho všetci milovali, mal na literáta veľkú popularitu. Ľudia sa učili jeho verše naspamäť a šírili ich tak aj ústnym podaním. Vtedy sa viac básnilo, aj to patrilo k sladkým a revolučným šesťdesiatym rokom. Jeden ctiteľ (chcel byť hercom) mi dokonca raz recitoval z Rúfusovej zbierky Až dozrieme, a hoci to nebola rovno ľúbostná poézia – jedno s druhým – fascinovala ma.
Na Rúfusa si pri príležitosti výročia jeho úmrtia každý spomenie po svojom. Či už cez osobné stretnutie alebo cez jeho knihy, možno aj cez polemiky okolo jeho postojov a názorov. Je to jednoducho mohutná osobnosť, tvorca, ktorý je schopný stáť proti času sám a neochvejne. Nepotrebuje ani oslavné články, ani sa ho nedotknú spochybňovania. Skrátka tu je, hoci tu už nie je. A šťastná to kultúra, ktorá má osobnosti hodné aj sporov.
