Foto: Vlna
Našťastie, skalní fanúšikovia literatúry zostali, tém je stále dosť a autori si našli spôsob, ako upútať. Napríklad tým, že upozornia na kľúčové otázky. Tak je to aj v novej knihe Igora Daniša Spisovateľ v pasci doby – Eseje o literatúre, Milanovi Kunderovi a strednej Európe, ktorá vyšla v knižnej edícii časopisu Vlna (Drewo a srd). Autor sa sústredil na otázky, ktoré si kládol už vo svojich predchádzajúcich textoch, ale tu ich vyňal z beletristického kontextu a faktograficky rozvinul. Skúma postoje a osudy konkrétnych kníh a autorov, charakter vplyvných osobností, zmysel literárnych cien, uvažuje nad postavením mladých autorov, nad možnosťami publikovania, ako aj nad spôsobmi financovania v oblasti umenia. Sú to otázky stále aktuálne a v každej dobe majú svoje špecifiká. Danišova kniha je teda sviežo aktuálna.
Čítajte viac Kniha týždňa: V knihe Nič pravdivé je pravdy viac než dosť
Kundera prečistil vzduch
Na prvý pohľad ide o problémy, ktoré sa týkajú literatúry, ale autorov záber je širší. Eseje sú sondou do dejín, do spoločenského diania, do psychológie tvorivého človeka aj do akceptácie umenia odborníkmi či širokou verejnosťou. Celým rozprávaním sa vinie príbeh spisovateľa Milana Kunderu a ten je skutočne nielen skvelým románopiscom, ale aj vzrušujúcou literárnou postavou.
Igor Daniš ho stvárňuje vo všetkých polohách: Kundera zažil úspech, spochybňovanie, okiadzanie, udupávanie, bol to zaujímavý muž a žil v komplikovanej dobe. Reflektovanie jeho mimoriadneho diela a osudu je už samo osebe príbehom, autor ho načrtol veľmi ľudsky, text sa číta výborne, lebo odráža polemickosť tohto prípadu, ale poukazuje aj na zmysel jeho rozpornosti: Kundera upriamil pozornosť sveta na umelecký život za železnou oponou, prinútil vzdelancov zo západných kultúr zaoberať sa touto tému a strhol pozornosť na „nezaujímavé“ končiny, z ktorých vyšiel. Rovnako podnietil sebareflexiu v českej a slovenskej kultúre, ktorá si aj vďaka nemu pekne prečisťuje názory.
Nad Kunderom rozmýšľame aj o sebe a vymieňame si s ním skúsenosti. Je to tak aj v Danišových esejach, ktoré sú ako intelektuálna debata pri káve, dotýkajú sa rôznych javov (nielen Kunderu), prinášajú nové podnety, provokujú aj objasňujú. Autor je rozhľadený, sčítaný a má novinársku skúsenosť písať sviežo. Aj tieto eseje vznikali napríklad pôvodne pre Britské listy a iné periodiká. Možno kniha Spisovateľ v pasci doby pomôže čitateľovi lepšie pochopiť spory, ktoré u nás v oblasti kultúry prebiehajú. Eseje zasväcujú do situácie, naznačujú genézu i riešenia. Však jedna kapitola sa týka práve rozdeľovania peňazí na umenie – grantov, fondov a podobných „zapeklitých“ vynálezov, ktoré pomáhajú, ale sú aj jablkami sváru.
Čítajte viac Kniha týždňa: Marian Škotka sa v knihe Šepot života dotkol tajomstva
Kedy sa umenie dusí?
Igor Daniš však nič nevytrháva z kontextu, skôr hľadá súvislosti a zasadzuje udalosti do prúdu diania. Pútavé sú pasáže, kde zovšeobecňuje a charakterizuje určité obdobia. Uvažuje napríklad nad „divokými deväťdesiatkami“, keď umenie, akoby ohúrené spoločenskými zmenami dostatočne nereflektovalo vývoj. Aj film Věry Chytilovej Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag bol prijatý s rozpakmi, lebo kultúra bola ako pridusená. Až po rokoch sa ukázala kvalita tohto diela. A podobne je to aj v literatúre, aj v slovenskej vznikali hodnotné texty, len zapadli v huriavku doby. Daniš zaujímavo uvažuje o termíne „stratená generácia“ a ktorá to vlastne je. Keďže pracuje s množstvom konkrétnych mien, čitateľ má opäť pocit diskusie. Daniš si vyberá aj ďalšie problémy, o ktorých sa hovorí a ktoré sú predmetom polemík. Napríklad to, ako sa udeľuje Nobelova cena, čo všetko sa okolo nej udialo a aký je jej dnešný význam. Aký je vôbec význam písania a prečo písať knihy?
Najkrajšie ale je, že kniha vyvoláva chuť na čítanie, chuť ponoriť sa do sveta literatúry a prečítať všetky tie knihy, čo Igor Daniš spomína. A potom si ešte sadnúť na kávu s nejakou spriaznenou dušou a podebatovať si o tom všetkom. Ja môžem aj rovno s ním, lebo je to náš kolega.
