Smútočný obrad sa začne v Katedrále sv. Jakuba, preslávenej gotickými oltármi Majstra Pavla, sťaby išlo o opätovné symbolické stretnutie dvoch tvorivých duchov. Majster Pavol z Levoče je totiž protagonistom a témou viacerých prozaických a dramatických diel Jána Milčáka celoživotne fascinovaného jeho umením a osobnosťou. A vôbec, umelci a umelkyne všetkých čias, milovníci krásy, ale aj pôvabné krehké bytosti z ľudskej, zvieracej, rastlinnej i fantazijnej ríše sú autorovými najobľúbenejšími postavami.
Ako lekár a zároveň umelec Ján Milčák pozná liečivú silu krásy – či píše pre dospelých alebo pre deti, či tvorí knihu, divadelný text, alebo rozhlasový scenár. Majstrovstvo, originalita, pôvab a múdrosť jeho diel tešia čitateľov a poslucháčov všetkých generácií, a získali si tiežj uznanie literárnej kritiky. Rozprávková kniha Chlapec Lampášik je zapísaná na Čestnej listine IBBY (Medzinárodnej únie pre detskú knihu), kniha Rozprávkový vláčik je zaradená do katalógu najlepších a najkrajších kníh pre deti a mládež z celého sveta (The Ehite Ravens). Ján Milčák je nositeľom Ceny Trojruža za celoživotné dielo a prínos do slovenskej detskej literatúry, a je laureátom Ceny Fra Angelico.
Zároveň s poviedkami publikovanými v literárnych časopisoch sa Ján Milčák už v 60. rokoch etabloval ako jeden z najvýznamnejších rozhlasových autorov. Venoval sa viacerým žánrom, od krátkych rozprávok a večerníčkových seriálov, rozprávkových hier, až po rozhlasové hry pre deti, mládež i dospelých. Jeho hry získavali ceny na slovenských festivaloch aj na medzinárodnom festivale PRIX ITALIA. Niekoľko z nich sa uvádzalo v prekladoch aj v zahraničí, vo Francúzsku a v Kanade.
Príbehy Jána Milčáka majú rozmanité podoby, je v nich vzlet fantázie aj ťažoba utrpenia, storaké odtiene radosti aj smútku, dávkované s priam alchymistickou presnosťou a vynaliezavosťou, no vždy nasýtené nádejou. Všetky však majú nezameniteľnú atmosféru, originálny literárny štýl. Zmysel pre metaforu a skratku je daný autorovým pohľadom na svet – aj vtedy, keď napríklad, odpovedá na otázku v časopiseckom rozhovore: „Ambulancia, v ktorej som roky pracoval, sa nachádza takmer v strede medzi kostolom a štátnou cestou. Kostol je domom pokoja, počuť v ňom ticho. Cesta je miestom neprestajného pohybu, víri sa na nej prach. Rovnako blízko je k ceste i ku kostolu. Rovnaké miesto by malo mať v mojich prácach ticho i pohyb. Dokonca si myslím, že pohyb je dôležitejší preto, aby si čitateľ alebo poslucháč uvedomil význam ticha.“ (revue BIBIANA 1996)
Verme, že pozorný pohľad a tichý hlas Jána Milčáka budú láskavo sprevádzať ďalšie a ďalšie pokolenia čitateľov a poslucháčov.
Ján MILČÁK sa narodil 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia začal pracovať ako lekár v Krompachoch, neskôr ako obvodný lekár v Spišskom Hrušove a v rokoch 1980 – 1984 ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venoval aj písaniu divadelných hier a detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých. Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa). Žil v Levoči.
Slovenské literárne centrum
