„Oný“
Na prvý pohľad by kniha mohla čitateľa zmiasť – je tenká a plná zaujímavých ilustrácií, ktoré nabádajú na myšlienku, že ide o publikáciu pre deti. Keď sa do nej však človek pozornejšie zahĺbi, zistí, že sa svojou trpkosťou a desivým vyvrcholením približuje skôr k hororu.
Kresby s citom pre detail nás sprevádzajú detstvom a dospievaním nemenovaného chlapca, ktorého život je šťastný a bezproblémový. Vidíme ho ešte ako novorodeňa na rukách svojej mamy, neskôr sa na nás usmieva z fotografií so súrodencami, Santa Clausom, poníkom či psíkom.
Autorka nám ho už čoskoro predstaví ako Pána Výrazného, dokonale vyzerajúceho človeka, ktorého majú všetci radi. „Ľudia si celkovo lepšie pamätali jeho tvár ako to, kto je a ako sa volá.“
Hoci sa celou knihou vinie ťaživá atmosféra, zo začiatku je ťažko definovateľná, a až v druhej časti ju čitateľ začne vnímať výraznejšie. Kresby množstva krásnych miest, ktoré pán Výrazný navštívil, aby si tam spravil selfie, sa striedajú s čiernobielymi ilustráciami, z ktorých sálajú pocity prázdnoty a samoty.
„Pán Výrazný sa sám sebe páčil, možno bol tak trochu aj narcis – zbožňoval svoj výzor, svoju výraznosť a rád sa prezeral v zrkadlách.“ Nádherné scenérie, ktoré počas svojho života navštívil, vnímal len ako skrášľujúcu kulisu svojich portrétov, nič viac.
Čoskoro si to však na ňom vybralo svoju daň – jeho tvár začala postupne strácať svoje črty, z pána Výrazného sa stal len akýsi „Oný“. „Okoloidúci, dokonca ani tí zo susedstva, si ho už na ulici nevšímali a len s námahou spoznávali jeho tvár."
Čítajte viac Olga Tokarczuk, Joanna Concejo: Stratená duša
Zvykneš si
Kniha Pán Výrazný nepotrebuje veľa slov ani strán na to, aby odkomunikovala veľmi aktuálnu tému. S príchodom sociálnych sietí sa zintenzívnil tlak spoločnosti na to, ako sa každý jednotlivec prezentuje. Pánovi Výraznému nezáleží na povahových vlastnostiach, nedočítame sa nič o jeho blízkych vzťahoch, záľubách či životných cieľoch.
Prvoradé je preňho byť výrazným, čo však neznamená byť sám sebou. Ani sám totiž nevie, kým je, jeho osobnosť tvoria iba nereálne predstavy spoločnosti o jeho živote. Ak vyzerá dokonale, určite to znamená, že ide o skvelého človeka, no keď z jeho čara náhle ubudne, zrejme to už platiť nebude.
Pán Výrazný je natoľko ponorený do tejto dezilúzie, že si vôbec neuvedomuje, v čom tkvie skutočný problém. Namiesto toho, aby sa nad tým zamyslel, rozhodne sa obetovať celý svoj majetok na novú tvár, ktorá bude ešte výraznejšia, než tá pôvodná. „To by chcel každý,“ odvetí mu predavač s desivým úsmevom, a vypýta si od neho nehoráznu sumu.
Z nášho protagonistu sa tak opäť stáva pán Výrazný, no jeho šťastie z novonadobudnutej tváre netrvalo dlho. Nie je totiž jediný, kto stratil svoje črty – ide o celosvetovú epidémiu. Keď sa teraz poobzerá okolo seba, zistí, že všetci majú rovnaké tváre ako on. „Zvykneš si,“ precedí cez zuby okoloidúce dievča.
Hoci ide o krátku knihu, ktorú prečítate do pol hodiny, nesú sa ňou silné pocity a neobyčajná atmosféra. V poradí druhé spoločné dielo Olgy Tokarczuk a Joanny Concejo je otvorenou kritikou súčasného kultu krásy, ktorý je neustále na vzostupe.
Čímsi dokonca pripomína krátky horor Human Form od štúdia Alter. Prostredníctvom jednoduchej, no účinnej metafory poukazuje na absurdnosti doby, v ktorej žijeme, a zároveň upozorňuje na to, ako ďaleko to môže zájsť.
