Foto: Absynt
Keď vezmete do rúk knihu Spev sirén (vydal Absynt), tak jej obálku tvorí zjednodušená mapka rusko-ukrajinsko-bieloruského pohraničia. Pri zbežnom listovaní narazíte na viac takýchto máp. Ukazujú obliehanie Kyjeva v roku 2022, aká bola situácia pri ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti v októbri toho istého roku, ako to vyzeralo na Donbase a na juhovýchodnom fronte alebo v okolí Chersonu, o ktorý sa viedli tvrdé boje… Na konci knihy je rozsiahly súbor poznámok a odkazov a na obálke dokonca stručný slovník použitých pojmov a skratiek. Je teda táto rozsiahla, takmer 600-stranová kniha, ďalšou vojensko-ekonomicko-politickou analýzou situácie na Ukrajine, ktorá odhaľuje skryté príčinné súvislosti, historické konotácie, analyzuje priebeh vojny a načrtáva možné spôsoby jej ukončenia? To v žiadnom prípade.
Je to autentický príbeh Ukrajiny a jej obyvateľov, ktorí nielen bojujú proti ruskej agresii, ale sú občas aj zúfalí, bezradní, pochybujúci a niektorí aj kolaborujúci.
Mozaika
„Teraz, na začiatku roka 2024, nikto netuší, aké budú ďalšie osudy ukrajinskej vojny a už vôbec nie, aký bude jej záver. Stratégovia západných armád sa však obávajú, že to najhoršie môže byť stále pred nami. Vojenskí diplomati sa zase rezignovane pripravujú na trvanie konfliktu počas ďalších piatich až siedmich rokov. Z rovnakého dôvodu vojna nemá zjavný koniec ani príbeh v tejto knihe…“ píše autor v poslednej kapitole tejto knihy, ktorá však predsa len má optimistický názov Nádej, matka budúcnosti.
Čítajte viac Prečo sa Rusi neusmievajú. Kniha týždňa Moje Rusko - vojna či mier?
O čom teda kniha Spev sirén je? Žánrovo je to reportáž, respektíve reportážna kniha, v ktorej autor postupne cez drobné ľudské (a vlastné) príbehy skladá obraz vojny na Ukrajine tak, ako ju sám zažil. Robí tak bez pátosu, bez falošného sentimentu, bez ideologických odbočiek a bez potreby poučovať alebo prikrášľovať.
Práve tento prístup robí knihu silnou a autentickou. Autor toho na Ukrajine zažil dosť na to, aby si vybudoval určitý odstup a nadhľad, pritom však zostáva hlboko ľudský. Prechádzate spolu s ním Ukrajinou a dívate sa na ňu jeho očami a očami ľudí, s ktorými sa počas cesty stretol.
Spolu s ním sedíte s unavenými vojakmi nadávajúcimi na zlé pivo v krčme a počúvate ich reči a zážitky, rozprávate sa s bežnými ľuďmi pri rozdávaní humanitárnej pomoci alebo riešite prechod kontrolným stanoviskom, kde od vás jeho veliteľ požaduje úplatok. „Keď sa ocitnete v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, nepomôže vám nič. Vyplašení ozbrojenci vás vytiahnu z auta a čo sa s vami stane ďalej, závisí len od ich emócií, miery paranoje a zdravého úsudku. Nevedia rozpoznať oficiálne preukazy či dokumenty, nikto ich nevyškolil na profesionálne zaobchádzanie s civilistami a ani len na správne narábanie so strelnou zbraňou. Môžete ich presviedčať, odvolávať sa na vládne autority, ale to všetko vám môže len priťažiť,“ opisuje Forró jeden z incidentov, ktoré zažil.
Čítajte viac Ukrajinská spisovateľka Sofija Andruchovyč: Naše dejiny a kultúru chceli Sovieti vymazať
Rôzne uhly pohľadu
To je však len jeden uhol pohľadu. Druhý opisuje každodenný život vojakov a civilistov, ktorí sa musia nejako adaptovať na situáciu, ktorej koeficient neprijateľnosti je zjavne absolútny a s ktorými sa autor stretáva počas organizovania a dovozu humanitárnej pomoci priamo na frontovú líniu. Prečítate si napríklad o Darii, dievčati s artrogrypózou, čo je zvláštne devastačné ochorenie, spôsobujúce takmer úplnú fyzickú bezvládnosť, ktorá až v 27 rokoch získala svoj prvý invalidný vozík, a o tom, ako prežívala začiatok vojny, o vzťahu k Rusom, ktorých poznala, a o hľadaní jej vlastnej identity. Je to silný príbeh, ale možno ešte silnejšie sú príbehy obyčajných ľudí, načrtnutých len epizódne a pár vetami v kontexte vojnových udalostí. Z ich reakcií často cítiť najrôznejšie emócie od drsného humoru cez zúfalstvo, odhodlanie, strach, ale aj nádej, že sa to všetko raz skončí.
Práve z tých príbehov, ktoré počas svojich ciest zažil, autor skladá kostru diania na Ukrajine a usádza ich do hlbšieho geopolitického kontextu prebiehajúcej vojny. Umožňuje nám cez ne niektorým súvislostiam lepšie porozumieť a iné zas odhaľuje. Vojne na Ukrajine nastavuje ich prostredníctvom rôzne zrkadlá. Niektoré vzďaľujú a dovoľujú nám tým získať nadhľad a pochopiť širšie súvislosti. Iné približujú a cez konkrétne osudy umožňujú získať viac empatie k jej obyvateľom a napokon v nej nájdete aj tie kozmetické. Tie, ktoré neúprosne zväčšujú a ukazujú aj to, čo by mnohí chceli, aby zostalo radšej skryté. Dôležité však je, že ani jedno z nich nie je krivé a deformujúce.
Je to autentický príbeh Ukrajiny a jej obyvateľov, ktorí nielen bojujú proti ruskej agresii, ale sú občas aj zúfalí, bezradní, pochybujúci a niektorí aj kolaborujúci. Aby sme nezabudli na to najdôležitejšie – je to pútavo napísaný príbeh krajiny a aj napriek náročnej téme sa ľahko číta, túto knihu doslova „zhltnete“ za pár hodín.
