Oplatí sa však zahĺbiť do témy, ktorá sa prekvapujúco otvorila. „Infraštruktúra“ je dnes možno zaujímavejšia než celý akt. Dôsledne vás s ňou oboznámi kniha Amie Srinivasan Právo na sex.
Je skvelá: netreba ani vliezť do postele a o novodobom sexe budete vedieť všetko. A nielen o sexe, ale o všeobecnom vývoji v tejto oblasti, o kultúre (i nekultúre) najintímnejších spoločenských vzťahov a názorových zápasoch.
Kniha má podtitul Feminizmus v 21. storočí, preložila ju Zuzana Sloboda Szabóová a vydala Literárna bašta. Ak niekto neznáša feministky, nech v tomto prípade hodí predsudky za hlavu – nie je to propagácia, ale kritická analýza.
Koniec zvodcov?
Keď sa nad dôvernými telesnými vzťahmi medzi ľuďmi zamyslíme, uvedomíme si, že „sexovanie“ nie je vôbec také jednoduché, ako sa zdá. Je to vlastne najnáročnejší spôsob komunikácie a kto sa na to dá, musí ovládať reč tela, a hlavne mať niekoho, kto s ním do intimity pôjde.
A z toho práve pramení veľa novodobých tém. Možní partneri zrazu patria do rôznych škatuliek, majú svoje špecifiká, nároky a práva. Treba sa v tom vyznať, lebo stúpite vedľa!
Autorka knihy Právo na sex sústredila potrebné informácie a aj ich vysvetľuje. Aby sa človek uplatnil na poli erotickej lásky, nestačí už byť veľkým zvodcom či zvodkyňou, kancom či vampom, nestačí mať talent na sex. Naopak, to je práve zradné! Roztúžený a sebavedomý jedinec ľahko vlezie do pasce!
Čo sa považovalo za hravé dobývanie, čo sa s humorom zľahčovalo (zdanlivé nie vraj znamená áno), môže byť už trestné. Poučme sa u znalkyne problematiky Amie Srinivasan, ktorá však vôbec nementoruje. Je to mladá filozofka, ktorá sa narodila v Bahrajne (1984), prednáša v Oxforde, má rešpekt a popularitu.
Foto: Literárna bašta
Jej kniha Právo na sex má charakter vedeckej štúdie, ale veľmi dobre sa číta. Vyjadruje sa jasne a text prešpikovala konkrétnymi príkladmi. Sú to udalosti z najintímnejšieho života rôznych ľudí, ale aj všeobecne známe prípady, ktoré otriasli svetom.
V úvode približuje napríklad zločin z Dillí, kde v roku 2012 znásilnili 23-ročnú ženu v autobuse. Strčili jej do vagíny hrdzavú železnú tyč a žena zomrela. Autorke ako prvý hovoril o tejto udalosti otec jej priateľa a zarazil ju jeho komentár „veď Indovia sú takí civilizovaní“.
Ona mu (v duchu) protirečila, že kde vládne patriarchát, nie je civilizácia. Hneď v úvode teda čitateľ spoznáva jej polemickú náturu a je zvedavý na ďalšie spory a argumenty.
Túžby na scestí
Sex je téma, ktorá ľudí zaujíma, lebo sa nejakým spôsobom dotýka každého. Každý však vidí pod týmto slovom niečo iné, má iné skúsenosti, inú výchovu, iné túžby. Aj táto sféra sa však „globalizuje“, odborne sa skúma, pravidlá sa zjednocujú.
Autorka sa sústreďuje práve na toto kultúrne a filozofické zázemie sexu, približuje rétoriku, terminológiu, akou sa dnes o sexe hovorí. Sumarizuje a analyzuje nazbierané fakty. Všetko smeruje k tomu, aby sa ľudské telo – ako sexuálny objekt a nástroj – vedecky definovalo. Je to totiž nepodchytená problematika, celkom špecifická kategória života s neštandardnými prejavmi.
Ľudské telo je schopné vyvolávať túžbu, svojím spôsobom je schopné invázie do iného tela, nehovoriac o psychických dôsledkoch sexuálnych potrieb. Rodia sa tu veľké povznášajúce emócie, ale aj citové podrazy, podvody a aj skutočné zločiny.
Čítajte viac Dcéra historika Pavla Dvořáka Barbora: Tato by bol pyšný, kniha Aby to tak nebolelo dáva nádej
Ženy majú väčší záujem, aby sa o týchto veciach debatovalo, lebo sú ohrozenejšie (už len telesnou konštrukciou). Amia Srinivasan však nikomu nenadŕža a snaží sa o objektívny pohľad. Svoje dostanú muži aj ženy! Však prvá kapitola pod názvom Sprisahanie proti mužom sa začína vetou: „Poznám dvoch mužov, ktorí boli – a som si tým celkom istá – nespravodlivo obvinení zo znásilnenia.“
Rozoberá problematiku z rôznych uhlov pohľadu a veľmi konkrétne. Však knihu uvádza zaujímavým mottom americkej poetky Adrienne Richovej: „To, po čo som prišla: vrak. Nie príbeh vraku. Vec, nie mýtus.“ Je konkrétna.
Každá kultúra má so sexuálnym správaním svoje skúsenosti, má svoju úroveň vyjadrenú najmä v umení. Myslím, že my sme dosť vyspelí a sebavedomí v tejto sfére, a preto sa neraz usmievame nad všelijakými novinkami v oblasti sexu (napríklad hnutie Me Too), cítime sa nad všetkým.
Treba však poznať, ako premýšľajú ľudia vo svete, rešpektovať nové poznanie a brať ho so záujmom, lebo svet je naozaj veľmi pestrý a to si človek nevymýšľa, to stanovuje príroda. Kniha Právo na sex nie je agitka – rozširuje obzor, objasňuje, pomáha pochopiť.
Nútený celibát
Autorka sa zaoberá napríklad aj otázkou chceného a nechceného sexu, ktorá je v celej danej oblasti dosť podstatná. Opisuje napríklad situáciu, v ktorej dal manžel k dispozícii svoju ženu kamošovi z krčmy. Vnútený milenec sa čudoval, že plakala a odvracala sa, myslel si, že aj ona bude rada. Preto ženy chcú, aby sa hovorilo tiež o možnom ubližovaní doma, v rodine.
No – aj muži bývajú krehkí. Sú takí, ktorí u žien nemajú úspech a môžu sa aj zblázniť zo svojich márnych túžob. Žiadna ich nechce, musia žiť v nútenom celibáte a z toho im kvapká na karbid. Vedie to až ku zločinom – príklady sú v knihe.
Autorka pripomína, že v minulosti už boli revolucionári, ktorí hlásali, že by sa naozaj malo uzákoniť právo sex pre každého, že by táto oblasť života mala byť regulovaná. Nie, že niektorí si budú užívať a iní nič. Spravodlivosť treba nastoliť aj tu! Niekto sa musí obetovať.
Čítajte viac Autor mysterióznych trilerov o náboženských konšpiráciách si podmanil svet. Dan Brown slávi 60. narodeniny
Takéto snahy však nevyšli, poradiť si s vlastnou sexualitou musí aj ten, kto je nesmelý či odpudivý. Je nespravodlivé, že tí krajší sú vo výhode, čo však s tým? Autorka opisuje mladíka, syna známeho filmára, ktorý v letnom tábore pocítil krutosť ženského odmietnutia, vraždil a sám sa zabil.
Autorka opisuje aj veľké boje, ktoré sa o týchto témach vedú na konferenciách. Napríklad proti obhajobe sexturizmu alebo o problematike tranzície. Istá Andrea Longoria Chuova sa napríklad vyjadrila, že tranzíciu podstúpila len preto, aby poznala klebetenie a flirtovanie, aby sa mohla na WC maľovať a nosiť rifľové šortky, aby jej platili kávu a nosili tašky.
Kritizovali ju, že sú to túžby po tradičnej ženskosti, čo posilňuje patriarchát. Alebo iný problém: istá profesorka sa priznala, že študenti a študentky magisterského štúdia sú jej sexuálnou preferenciou, čo nabíja jej prednášky energiou flirtovania. Mnohí to odsudzujú, ale iní tvrdia, prečo tomu brániť? Prečo zbaviť pedagogiku erotiky, keď to k sebe pasuje?
Ako vidno, všetko je zložitejšie, než sa zdá. V sexe už asi neurobí poriadok nikto, ale kniha Amie Srinivasan aspoň niečo dáva „na poriadok“.
