Kniha týždňa: román o tangu, topánkach a horúcich srdciach. Prichádza Putovné kino pána Saita

Ľudské nohy sú ako stvorené pre tanec a čo už môže byť vášnivejšie ako argentínske tango v krásnych topánkach? Mladá a krásna Fabiola počala svoju dcéru priamo na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927, keď vďaka výpadku elektriny v sále zhasli všetky svetlá. Tak sa začala dobrodružná životná púť malej Lity s jej nespútanou mamou Fabiolou, ktorá ich zaviala z horúceho juhu na studený kanadský ostrov Upper Puffin. Dánska spisovateľka Annette Bjergfeldt vás v úchvatnom románe Putovné kino pána Saita obuje do tanečných topánok a v rytme jej tanga počuť, ako tlčú ľudské srdcia, keď sú horúce. Je to príbeh o živote búrlivom ako Atlantik, nestálom ako počasie, o dospievaní, láske a láskavosti krajšej ako všetky filmy.

06.07.2024 06:00
debata
Annette Bjergfeldt: Putovné kino pána Saita Foto: premedia
kniha putovne kino pana saita Annette Bjergfeldt: Putovné kino pána Saita

Zbláznená do topánok

Mama Fabiola vyrastala u mníšok, no lákal ju tanečný parket a krásne topánky. Do topánok bola celkom zbláznená, pretože mala jednoducho talent presne uhádnuť nielen veľkosť, ale najmä aké komu sadnú. Predávala v najlepšom obchode v Buenos Aires, kde si podávali kľučky politici aj filmové hviezdy a v jej topánkach sa všetci cítili ľahšie. Svojej dcére Lite voňala slnkom a šalviou a hoci sa dieťa snažilo držať mamu stále za ruku, vždy sa mu na čas vyšmykla, keď ju zvábil tanec a výnimočne zaujímavé pánske topánky. Lite vtedy robieval spoločnosť jej vymyslený kamarát Vajco, ktorý ju vždy nahovoril na nejakú malú či väčšiu výtržnosť. Mám to s ním ťažké, sťažovala sa mame, keď zasa niečo vyviedol.

Tento román je napísaný výnimočným jazykom. Je drsný a prudký ako príboj na ostrove Upper Puffin, ale aj melodický a trúfalý ako tango,“ napísali o knihe spisovateľky Annette Bjergfeldtovej noviny Nordjyske

Už držať si v kláštore mladú ženu, ktorá chodí tancovať, je trúfalé, no čo ak je to ešte aj slobodná matka s dieťaťom, ktoré má nespratného kamaráta? Fabiola s Litou museli napokon odísť a prudké politické zmeny v krajine ich napokon vyhnali na rozbúrené more. Fabiola sa tešila na Paríž plný kaviarní a tanečných sál (a, áno, krásnych topánok), a namiesto toho ich osud zavial na vetrami ošľahaný kanadský ostrov v Novom Škótsku, do námorníckej ubytovne Betlehem. Betlehem bol plný svojráznych postavičiek, schádzali sa tu ľudia z celého sveta a každý si priniesol v kufri iné príbehy. Za izbu a jedlo zaplatili, čo mohli, lebo Betlehem vždy prichýli ľudí v núdzi, aj týranú ženu najbohatšieho muža na ostrove. Tak je to podľa majiteľov ubytovne Maggie a Alberta správne. Maggie bola najlepšia tetovačka aj kuchárka a Albert námorník s morskou chorobou, ktorý si zachránil život len vďaka šťastnej náhode. Vajco kamsi zmizol a ich dcéra, nepočujúca Oona, sa stala Litinou najlepšou kamarátkou.

Fabiola topánkami ponúkala ľuďom odvahu vykročiť za svojimi snami ľahkým, no rozhodným krokom. Z obchodu od nej všetci von vytancovali

Ostrovania boli väčšinou rybári s rodinami a všetci nosili dreváky alebo gumáky. Aj tak sa však Fabiole podarilo prepašovať do výkladu miestneho obchodu niečo extra. Tak si semišové poltopánky našli majiteľa s vášňou pre egyptské pyramídy a baletné špičky sa ocitli na nohách dievčaťa s upätou mamou, aby mu dali krídla. Fabiola topánkami ponúkala ľuďom odvahu vykročiť za svojimi snami ľahkým, no rozhodným krokom. Z obchodu od nej všetci von vytancovali. Mamu to však stále ťahalo za slnkom, aj keď v Betleheme našli s dcérou svoju novú rodinu, o ktorú sa vždy mohli oprieť. Patril k nej aj svojský zverolekár, ktorý na ostrove liečil aj ľudí, počúval nahrávky ľudských sŕdc a dievčatám Oone a Lite otváral okno do sveta, keď staval základy ich vzdelania. Lite sa v matematike zapáčil prienik a taký túžila vytvoriť s odvážnym chlapcom s jantárovými očami, ktorý sa ako nič vyšplhal na najvyšší stožiar na lodi.

kniha kodanska piesen piesni Čítajte viac Vianočný tip Pravdy: Kodanská pieseň piesní

Pohyblivé obrázky

To, čo pán Saito, však nedokázal nik. Každý rok priplával na trajekte so svojím putovným kinom ako posol jari a v kufríku niesol celý svet, novinky zo vzdialených krajín v kinožurnáloch aj prvé nemé filmy, grotesky aj westerny. „Premietal ostýchavým rybárom zaľúbené filmy. Rok po roku vyvolával napätie, plač a jasot. Vďaka putovnému kinu ľudia zabúdali na rozbroje. Pánovi Saitovi sa podarilo vytvoriť neuveriteľný svet.“

Do tohto sveta krajšieho ako skutočnosť zasvätil aj dve dospievajúce dievčatá Oonu a Litu. Obe boli filmom fascinované a kým jedna mala talent na lov zvukov, druhá na spájanie obrázkov. Pán Saito však dievčatám venoval oveľa viac než vedomosti a zručnosti. Naučil ich, že skutočnosť je rovnako krásna ako film. S týmto presvedčením ich vyslal do života najlepšie, ako len mohol a pribalil aj zopár prekvapení.

Román Putovné kino pána Saita je očarujúci príbeh o ľudskej vášni k životu, o prienikoch s inými srdcami aj o sťahovavých vtákoch. Knihu o radosti z bytia je radosť čítať, vďaka autorkinej šťavnatej láske k životu vás chytí od prvej po poslednú stranu. "Tento román je napísaný výnimočným jazykom. Je drsný a prudký ako príboj na ostrove Upper Puffin, ale aj melodický a trúfalý ako tango,“ napísali o knihe spisovateľky Annette Bjergfeldtovej noviny Nordjyske.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kniha #kniha týždňa #knižné tipy